Priština 3. februára (TASR) - Kosovský premiér Agim Ceku dnes varoval kosovských Srbov pred pokusom o odtrhnutie sa od zvyšku provincie po tom, čo návrh osobitného vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho otvoril cestu pre nezávislosť Kosova.
Ceku vyhlásil, že nik nie je s plánom úplne spokojný, dodal však, že žiaden pokus Srbov zo severu Kosova o rozdelenie provincie na dve časti nebude fungovať.
"Musia pochopiť, že teraz nie je rok 1991. Nemôžu urobiť to, čo urobili chorvátski Srbi," povedal Ceku v rozhovore pre agentúru Reuters. "To jednoducho nebude fungovať."
Chorvátski Srbi s podporou Belehradu v roku 1991 po vyhlásení nezávislosti Chorvátska od Juhoslávie v krajine vytvorili vlastný štát, tzv. Republiku srbskú Krajina, ktorá existovala až do roku 1995, keď chorvátske sily po veľkej ofenzíve územie získali pod svoju kontrolu.
Ceku, etnický Albánec, vo vojne bojoval v chorvátskej armáde, počas kosovského konfliktu z rokov 1998-99 bol veliteľom separatistickej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). Konflikt vyvrcholil náletmi NATO na vtedajšiu Juhosláviu, po ktorých Belehrad stratil nad Kosovom kontrolu. Od júna 1999 je provincia pod správou OSN, oficiálne však stále zostáva súčasťou Srbska.
Srbi, ktorí majú väčšinu v malej oblasti na severe Kosova, pohrozili oddelením od provincie v prípade, že získa nezávislosť od Srbska. Spory sú tak hlboké, že Ceku nemôže oblasť bezpečne navštíviť.
"Tento dokument garantuje územnú integritu Kosova, pričom celé Kosovo budú riadiť kosovské inštitúcie," povedal s odkazom na Ahtisaariho návrh, ktorý fínsky exprezident v piatok predložil v Belehrade a Prištine.
V Kosove zostáva žiť asi 100.000 Srbov - asi tretina stavu pred konfliktom. Menej ako polovica býva severne od rieky Ibar, zvyšok v izolovaných enklávach.
Západné mocnosti vylúčili rozdelenie Kosova v obavách z albánskych násilností v pohraničných regiónoch a srbského exodu zo zvyšných častí provincie.
Napriek tomu, že Ahtisaari vo svojom návrhu nepoužil slovo "nezávislosť", obe strany sa zhodli, že dokument nezávislosť jasne implikuje.
Srbsko vyhlásilo, že nikdy nebude akceptovať odtrhnutie 15 percent svojho územia, kosovskí Albánci, ktorí tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie, návrh opatrne privítali.
Podľa Cekua 58-stránkový dokument obsahuje "svetlo na konci tunela". Dodal však, že odmietne časti návrhu na ďalšom kole rozhovorov, ktoré chce Ahtisaari vo Viedni zorganizovať 13. februára.
"Je tam príliš veľa ochranných zón, mechanizmov, obmedzení, ktoré vykresľujú Kosovo ako hrozbu pre svojich vlastných občanov a pre región," povedal.
Na to, aby Ahtisaariho návrh - výsledok mesiacov kyvadlovej diplomacie a prakticky bezvýsledných srbsko-albánskych rokovaní z roku 2006 - vstúpil do platnosti, musí ho schváliť Bezpečnostná rada OSN.
Kým západné mocnosti nevidia možnosť, ako vrátiť Kosovo pod vplyv Belehradu, Rusko - jeden z piatich stálych členov BR s právom veta - trvá na tom, že podporí len riešenie prijateľné pre Srbsko. Belehrad Kosovu ponúka veľmi širokú autonómiu s tým, že zostane súčasťou Srbska.
Ceku povedal, že v súvislosti s rokovaniami BR OSN nemá obavy. "Dúfam, že - aj keď má iný prístup - Rusko nakoniec podporí rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN," povedal. Vyjadril nádej, že BR OSN novú rezolúciu prijme v apríli.
Diplomati naznačili, že "plánom B" pre Kosovo by bolo vyhlásenie nezávislosti bez novej rezolúcie BR OSN a následné čakanie na uznanie významnými západnými krajinami.
"Vždy existuje plán B," povedal Ceku. "Ale nehovoríme o pláne B, lebo keď hovoríte o pláne B, stane sa z neho plán A."
