Haradinaj sa musí do Haagu vrátiť najneskôr 26. februára - týždeň pred tým, ako sa má začať proces, v ktorom bude čeliť obvineniam z vojnových zločinov.
Haradinaj, bývalý regionálny veliteľ separatistickej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), z premiérskeho postu odstúpil v marci 2005 po tom, čo ho Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obžaloval z vrážd, znásilnení a mučenia, ktorých sa mali dopustiť jeho vojaci počas konfliktu so srbskými jednotkami v rokoch 1998-99. Haradinaj vznesené obvinenia odmietol.
Haradinaj (38) podľa prokuratúry ICTY viedol kampaň s cieľom vyhnať Srbov a Rómov z ich dedín. Čelí aj obvineniam z útokov proti Srbom a kosovským Albáncom, ktorých UCK považovala za kolaborantov Belehradu.
V očiach mnohých kosovských Albáncov hrdina, Haradinaj je najvyššie postavený bývalý člen UCK, ktorého ICTY obžaloval. Po bývalom juhoslovanskom prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi je prvým úradujúcim šéfom vlády, proti ktorému tribunál vzniesol žalobu.
Bývalý vyhadzovač vo švajčiarskom nočnom klube Haradinaj sa stal kosovským premiérom v roku 2004. Po tom, čo predstúpil pred tribunál, ICTY ho do otvorenia procesu podmienečne prepustil na slobodu a ako jedinému haagskemu obžalovanému mu povolil aj politické aktivity. Haradinaj vyzval kosovských Albáncov, aby vytrvali v boji za nezávislosť provincie.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili 11-týždňové nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskými separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom. Belehrad po náletoch stratil kontrolu nad provinciou a z Kosova ušlo 200.000 Srbov, dve tretiny predvojnovej populácie.
Osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari dnes v Belehrade predložil svoj návrh budúceho štatútu Kosova, ktorý však odmietol aj prozápadný prezident Boris Tadič. Ahtisaariho návrh otvára cestu pre nezávislosť Kosova, čo Belehrad "nikdy neprijme".
