Poprední klimatológovia sveta vydali dnes dosiaľ najdôraznejšie varovanie, že globálne otepľovanie je nepochybný fenomén a vyvolávajú ho ľudské aktivity. Vedci zároveň predpovedajú výrazný nárast teplôt v priebehu tohto storočia a ich zvyšovanie v oveľa dlhšom období.
Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) zverejnil svoju najnovšiu správu po týždňových rokovaniach stoviek vedcov a zástupcov krajín sveta, ktorí sa museli dohodnúť na každom slove dokumentu určenom pre tvorcov politiky. Záverečný text schválili až v noci nadnes.
"Väčšina pozorovaného zvýšenia celosvetových priemerných teplôt od polovice 20. storočia je veľmi pravdepodobne vyvolaná pozorovaným nárastom antropogénnych koncentrácií skleníkových plynov," uvádza sa v 21-stranovej správe.
Výraz "veľmi pravdepodobne" znamená viac ako 90-percentnú pravdepodobnosť, že väčšinu oteplenia za posledných 50 rokov možno vysvetliť ľudskou činnosťou - najmä spaľovaním fosílnych palív. V predošlej správe z roku 2001 IPCC použil výraz pravdepodobne, teda najmenej 66 percent. Táto zmena môže zvýšiť tlak na vlády i firmy, aby robili viac v boji proti zrýchľujúcemu sa otepľovaniu.
Známky zmien v dôsledku globálneho otepľovania siahajú podľa správy od sucha v Austrálii cez rekordne vysoké januárové teploty v Európe po zintenzívnenie hurikánov a tropických búrok, predovšetkým v Atlantiku.
Predpoveď IPCC pre 21. storočie vyzerá ešte hrozivejšie - viac dažďa, silnejšie búrky, suchá a vlny horúčav, ako aj pomalé zvyšovanie hladín svetových morí. Škodlivé účinky globálneho otepľovanie "budú veľmi pravdepodobne väčšie než tie, ktoré boli pozorované počas 20. storočia", uvádza správa.
Podľa "najlepšieho odhadu" vedcov teploty do konca tohto storočia vzrastú o 1,8 až 4,0 stupňa Celzia, čo je v predpokladanom rozpätí 1,1 až 6,4 stupňa Celzia, ktoré je širšie než v správe z roku 2001. V 20. storočí teploty vzrástli o približne 0,7 stupňa Celzia, pričom záznamy, ktoré sa vedú od roku 1850, ukazujú desať najteplejších rokov od roku 1994.
Správa tiež predpovedá nárast hladín svetových morí o 18-59 centimetrov do roku 2100. Nemožno vylúčiť ani zvýšenie o dodatočných 10-20 centimetrov v prípade, ak bude pokračovať prekvapujúco rýchle topenie polárnych ľadovcov, zaznamenané v poslednom čase. Správa z roku 2001 predpovedala nárast hladín do 89 centimetrov.
Správa dodáva, že bez ohľadu na to, nakoľko civilizácia spomalí alebo zníži emisie skleníkových plynov, globálne otepľovanie a nárast hladín mora bude pokračovať celé storočia.
IPCC - najväčšia autorita v otázke globálneho otepľovania - združuje 2500 vedcov z viac ako 130 krajín. Skupina, ktorá pôsobí pri OSN od roku 1988, vydá tento rok ďalšie tri správy podrobnejšie popisujúce hrozby a možnosti boja proti zmenám klímy.
Časová chronológia výskumu globálneho otepľovania
1827
Francúzsky vedec Jean-Baptiste Fourier ako prvý spomenul termín skleníkový efekt, fenomén, pri ktorom atmosférické plyny zadržiavajú slnečnú energiu, čím sa zvyšuje teplota povrchu Zeme, keďže teplo nemôže unikať späť do kozmu.
Švédsky chemik Svante Arrhenius zistil, že spaľovanie fosílnych palív (ropa, plyn, uhlie) produkuje oxid uhličitý, jeden zo skleníkových plynov.
1958
Americký vedec Charles David Keeling zistil, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére každoročne narastá, pričom ako príčinu určil prudký priemyselný rast po 2. svetovej vojne.
1970-1979
Európski a americkí vedci postupne identifikovali aj ďalšie plyny spôsobujúce skleníkový efekt - metán, oxid dusičnatý, chlorokarbón.
1979
Správa americkej Národnej akadémie vied tvrdí, že skleníkový efekt spôsobuje globálne otepľovanie a varuje, že politika vyčkávania povedie k štádiu, kedy už bude neskoro konať.
1988
Bol založený Medzivládny panel o klimatických zmenách (IPCC) pod patronátom OSN. Jeho úlohou je merať a analyzovať globálne otepľovanie.
1990
Prvá správa IPCC hovorí, že množstvo skleníkových plynov, ktoré vytvárajú ľudia, v atmosfére narastá, a predpovedá, že tento nárast spôsobí globálne otepľovanie.
1992
Na summite v Riu de Janeiro OSN vytvorila Konvenciu o klimatických zmenách a vyzvala na dobrovoľné znižovanie emisií skleníkových plynov.
1995
Druhá správa IPCC konštatuje, že koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére ďalej narastá. "Získané dôkazy ukazujú zrejmý vplyv človeka na globálnu klímu."
1997
Krajiny Konvencie o klimatických zmenách podpísali Kjótsky protokol, ktorý od priemyselných krajín žiada, aby do roku 2012 znížili emisie šiestich skleníkových plynov o 5,2 percenta v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
2000
Deväťdesiate roky sú definované ako doteraz zaznamenané najteplejšie desaťročie.
2001
Podľa tretej správy IPCC globálne otepľovanie spôsobuje pravdepodobne ľudská činnosť, hoci vplyv na klímu nevie odhadnúť. Predpovedá, že do roku 2100 sa globálna atmosférická teplota zvýši o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia a úroveň morí stúpne o 0,09 až 0,88 metra.
USA, ako najväčší producent skleníkových plynov, odmietli ratifikáciu Kjótskeho protokolu s tvrdením, že je príliš nákladný pre ekonomiku.
V novembri sa signatári Kjótskeho protokolu dohodli na pravidlách zmluvy.
2004
Rusko ratifikovalo Kjótsky protokol, čo umožnilo jeho vstup do platnosti.
Medzinárodná agentúra pre energetiku konštatovala, že najväčším producentom oxidu uhličitého sa stala Čína.
2005
16. februára začal platiť Kjótsky protokol.
2006
Nové štúdie naznačujú, že klimatické zmeny sa už začali topením ľadovcov v Alpách, Grónsku a na Severnom póle.
Správa Brita Nicholasa Sterna tvrdí, že globálne otepľovanie spôsobí škody vo výške 20 percent svetového hrubého domáceho produktu.
2007
Britskí vedci predpovedajú, že rok 2007 bude doteraz najteplejší.
Autor: zh
