Oslo 1. februára (TASR) - Bývalý americký viceprezident a neúspešný vyzývateľ Georgea W. Busha v prezidentských voľbách Al Gore (58) figuruje medzi tohtoročnými kandidátmi na Nobelovu cenu mieru, a to za svoju angažovanosť v záujme ochrany ovzdušia.
Informoval o tom rozhlas v Oslo, podľa ktorého navrhli americkú osobnosť na prestížne ocenenie dvaja poslanci nórskeho parlamentu.
O laureátovi Nobelovej ceny mieru sa v nórskom hlavnom meste bude rozhodovať až v októbri, avšak dnes uplynie lehota na predloženie návrhov na toto ocenenie. Konečný počet navrhovaných osobností a organizácií tak ešte nie je známy, pretože nominácie môže pošta doručiť aj po tomto termíne.
Za potenciálnych favoritov na udelenie spomínaného ocenenia označujú pozorovatelia ďalej bývalého fínskeho prezidenta Marttiho Ahtisaariho a osobnosť čínskeho exilu, ochrankyňu ujgurskej menšiny Rebíju Kadírovú. Bez šancí však nie sú ani ďalšie osobnosti stojace proti mocným v Rusku a Vietname, Lidija Jusupovová - advokátka odhaľujúca porušovania ľudských práv v Čečensku - alebo Thich Quang Do - budhistický mních bojujúci za demokraciu a slobodu prejavu vo svojej vlasti.
Práve Rebíji Kadírovej sa v roku pred usporiadaním Letných olympijských hier v Pekingu dávajú veľké šance na získanie ocenenia.
Medzi uchádzačmi však bude figurovať aj politická osobnosť inakšieho razenia, napríklad bolívijský prezident Evo Morales, ktorého na Nobelovu cenu mieru navrhol Adolfo Perez Esquivel z Argentíny za podpory indiánskych organizácií a stredoamerických subjektov.
Aj keď menoslov navrhnutých osobností, ale aj zoznam navrhovaných organizácií, inštitúcií zostáva oficiálne utajený, každoročne preniknú na verejnosť favorizované mená a názvy organizácií, veď navrhovatelia majú právo zverejniť mená tých, ktorých na cenu nominovali. A okruh navrhovateľov je skutočne široký.
Vlani zaevidovali v Oslo druhý najvyšší počet kandidátov v histórii udeľovania tohto prestížneho ocenenia, 191 jednotlivcov a skupín. Figurovali medzi nimi napríklad rockové hviezdy Bono a Bob Geldof. Špekulovalo sa, že medzi horúcimi kandidátmi nechýbal už v roku 2006 fínsky exprezident Martti Ahtisaari, ktorý sa výraznou mierou pričinil o dosiahnutie mierovej dohody medzi indonézskou vládou a povstalcami z provincie Atjeh v auguste 2005. Kandidát z krajiny tisícich jazier pôsobí v súčasnosti ako vyslanec OSN pre Kosovo.
Solídne šance sa však vlani dávali aj ďalším kandidátom, predovšetkým indonézskemu prezidentovi Susilovi Bambangovi Yudhoyonovi a v emigrácii pôsobiacej čínskej disidentke ujgurskej národnosti, moslimke Rebíji Kadírovej. Tú v marci 2005 prepustili z väzenia, kam ju v roku 2000 poslali na osem rokov za prezradenie štátneho tajomstva.
Medzi ďalšími uchádzačmi o Nobelovu cenu mieru 2006 figurovali aj americký exminister zahraničných vecí Colin Powell, či venezuelský prezident Hugo Chávez. Spomínalo sa aj meno bývalého československého a českého prezidenta Václava Havla. Skupina amerických kongresmanov navrhla už vlani na ocenenie vietnamského disidenta Thich Quang Do, budhistického mnícha, ktorý za nezlomnú vôľu usilovať pokojnou cestou o slobodu v krajine strávil za mrežami alebo v domácom väzení, v ktorom bol aj v čase nominácie, celkove 18 rokov. Pozoruhodnou osobnosťou je aj hinduistický guru a zakladateľ nadácie International Art of Living Foundation a rôznych ďalších humanitných, charitatívnych a rozvojových organizácií Sri Ravi Shankar, ktorý je považovaný za veľkého bojovníka za porozumenie medzi národmi, náboženstvami a kultúrami.
Predvlani udelili Nobelovu cenu mieru dotovanú sumou 10 miliónov švédskych korún Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) a jej generálnemu riaditeľovi, Egypťanovi Muhammadovi Baradejovi. Vlani sa prekvapujúcim laureátom ocenenia stala bangladéšska banka Grameen a jej zakladateľ, ekonóm Muhammad Junus.
Nobelova cena mieru je jedinou, o ktorej laureátovi sa tradične rozhoduje v Nórsku, a nie vo Švédsku. Rozhodol o tom ešte samotný vynálezca dynamitu Alfred Nobel, aj keď to oficiálne nikdy nezdôvodnil. Keďže však Nórsko bolo za jeho života súčasťou Švédska, jestvujú úvahy, že sa tak rozhodol kvôli potenciálnemu zmierneniu tlaku švédskej vlády pri výbere nositeľa tohto ocenenia.
