Ruský prezident Vladimir Putin dnes odmietol argument Washingtonu, že účelom možného umiestnenia amerických protiraketových systémov v Česku a Poľsku je čeliť iránskej hrozbe. Putin varoval, že Rusko prijme protiopatrenia.
USA v rámci Národného systému raketovej obrany (NMD) plánujú postaviť bližšie nešpecifikované množstvo radarových staníc v Česku a v Poľsku rozmiestniť rakety, ktoré majú chrániť spojencov z NATO pred prípadnými útokmi z krajín ako je Irán. Ruskú bezpečnosť to podľa Washingtonu neovplyvní.
Putin však na svojej výročnej tlačovej konferencii v Kremli vyhlásil, že tomuto tvrdeniu neverí. "Naši vojenskí experti neveria, že protiraketové systémy, ktoré majú byť umiestnené vo východnej Európe, majú čeliť hrozbe Iránu alebo teroristov," uviedol ruský prezident. Irán podľa jeho slov vlastní rakety, ktoré nie sú schopné doletieť do Európy.
"Takéto tvrdenia považujeme za neopodstatnené a prirodzene nás priamo znepokojujú a privodia náležitú reakciu. Reakcia bude asymetrická, avšak vysoko účinná," zdôraznil Putin.
Najnovšie ruské medzikontinentálne rakety Topol-M sú podľa neho schopné preniknúť raketovou obranou a v súčasnosti armáda vyvíja oveľa efektívnejšie zbraňové systémy. "Budeme mať systémy novej generácie, imúnne voči akejkoľvek prípadnej raketovej obrane," dodal Putin.
Litvinenko nepoznal tajomstvá, nemal dôvod na útek
Bývalý špión Alexander Litvinenko nepoznal žiadne oficiálne tajomstvá a nemal dôvod utiecť z Ruska. Uviedol to dnes na výročnej tlačovej konferencii ruský prezident Vladimir Putin, ktorého Litvinenko pred svojou smrťou obvinil, že nariadil jeho vraždu.
Litvinenko, bývalý agent ruskej tajnej služby a kritik súčasnej ruskej vlády, zomrel 23. novembra 2006 na otravu rádioaktívnym polóniom 210 v londýnskej nemocnici. Kremeľ jeho obvinenie označil ako absurdné.
Putin povedal, že Litvinenka z Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) vyhodili a stíhali za zneužitie pozície a odcudzenie výbušnín. "Ale nebolo nutné nikam utekať. Nemal so sebou vôbec žiadne tajomstvá. Akékoľvek negatívne vyjadrenia mal k svojej starej práci, všetko už povedal. V jeho slovách nemohlo byť nič nové. Iba vyšetrovanie môže preukázať, čo sa stalo," dodal Putin.
Litvinenko bol blízkym priateľom ruského magnáta Borisa Berezovského, ktorý utiekol z Ruska do Británie v roku 2000, aby sa vyhol obvineniam z podvodu. Británia mu udelila štatút politického utečenca.
V očividnej narážke na Berezovského Putin vyhlásil, že oligarchovia, ktorí sa ukrývajú v zahraniční pred ruskou justíciou, poškodzujú medzinárodný imidž Ruska. "Sú to ľudia, ktorí sa ukrývajú pred ruským zákonom za zločiny spáchané v Ruskej federácii, najmä v ekonomickom sektore. Sú to takzvaní oligarchovia na úteku, ktorí sa skrývajú buď v západnej Európe, alebo na Blízkom východe," povedal.
Oligarchovia nám poškodzujú imidž
Oligarchovia, ktorí sa ukrývajú v zahraniční pred ruskou justíciou, poškodzujú medzinárodný imidž Ruska, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin.
Na svojej výročnej tlačovej konferencii v Kremli v prítomnosti domácich a zahraničných novinárov uviedol: "Je dobre známe, kto sú osoby, ktoré sa pokúšajú poškodiť imidž Ruska. Sú to ľudia, ktorí sa ukrývajú pred ruským zákonom za zločiny spáchané v Ruskej federácii, najmä v ekonomickom sektore. Sú to takzvaní oligarchovia na úteku, ktorí sa skrývajú buď v západnej Európe, alebo na Blízkom východe."
Jedným zo všeobecne známych oligarchov, o ktorého vydanie sa ruské úrady aktívne snažia, je Boris Berezovskij (60). Začali ho stíhať po tom, ako v januári 2006 verejne uviedol, že plánoval zosadiť prezidenta Putina.
Berezovskij utiekol z Ruska do Británie v roku 2000, aby sa vyhol obvineniam z podvodu. Spojené kráľovstvo mu udelilo štatút politického utečenca, informovala ruská agentúra Ria Novosti.
Putin chce stále úniu s Bieloruskom
Rusko chce stále vytvoriť úniu so susedným Bieloruskom napriek nedávnym sporom krajín o ceny palív. Oznámil to dnes na svojej výročnej tlačovej konferencii ruský prezident Vladimir Putin.
"Nemyslím si, že sme sa obklopili nepriateľmi. S Bieloruskom máme v úmysle pokračovať v budovaní združeného štátu a nemyslím si, že myšlienka jednotnej meny je úplne stratená," uviedol Putin.
Obaja bývalí sovietski susedia prvýkrát oznámili zámer vytvoriť Rusko-bieloruskú úniu so spoločným ekonomickým, colným a politickým priestorom v roku 1997. Rokovania však skomplikovalo mnoho problémov, ktoré vyvrcholili tohtoročným sporom o ceny palív.
Oba štáty sa napokon dohodli, avšak bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý je pri moci 12 rokov, mal odvtedy niekoľko prozápadných vyhlásení a Rusko podrobil ostrej kritike.
Nasledovníka vraj Putin nemá
"Nebude žiadny následník. Budú kandidáti na prezidentský post. Cieľom úradov je zaistiť demokratický priebeh volieb," uviedol ruský prezident v Kremli pre novinárov na svojej výročnej tlačovej konferencii. Dodal, že síce má právo vyjadriť svoje preferencie, ale učiní tak iba počas volebnej kampane.
Putin sa teší v Rusku vysokej popularite a kandidát, ktorému vyjadrí svoju podporu, podľa očakávania zvíťazí v budúcoročných prezidentských voľbách. Putin sa však doposiaľ nevyjadril, ktorú osobnosť by mohol podporiť.
Rusko podporí návrh MAAE na odklad v uplatňovaní sankcií proti Iránu
Putin naznačil, že Moskva podporí návrh šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Muhammada Baradeja na odklad v uplatňovaní sankcií OSN proti Iránu, ak Teherán zastaví program obohacovania uránu.
Baradej navrhol plán v snahe vyviaznuť z mŕtveho bodu v spore medzi Západom a Iránom. Irán v nedeľu uviedol, že potrebuje čas na posúdenie plánu.
Podľa Putina islamská republika musí utíšiť obavy medzinárodného spoločenstva, pričom Baradejov plán tento cieľ pomôže dosiahnuť.
"Je potrebné nájsť také riešenie, ktoré bude na jednej strane garantovať Iránu prístup k jadrovej energii a na druhej strane odstráni obavy medzinárodného spoločenstva. Pán Baradej ponúka spôsob, ako to dosiahnuť. Musíme sa vydať týmto smerom," povedal Putin na výročnej tlačovej konferencii v Kremli.
Baradejov návrh dnes podporilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré vo svojom oficiálnom vyhlásení uviedlo, že "(návrh) si zaslúži vážnu pozornosť".
Šéf Kremľa tiež vyjadril nádej, že tohtomesačná návšteva šéfa ruskej Rady národnej bezpečnosti Igora Ivanova v Teheráne pomôže Iránu presvedčiť Západ, že sa nesnaží získať jadrové zbrane.
"Dúfame, že (Ivanovova) návšteva v Iráne nám pomôže zosúladiť pozície a pomôže presvedčiť našich iránskych partnerov, aby prijali rozhodnutia, ktoré zlepšia situáciu," povedal ruský prezident.
