Priština 31. januára (TASR) - Kosovský denník Lajm dnes vyšiel so štyrmi prázdnymi stranami na ktorých chcel zverejniť text dôverného plánu OSN pre riešenie otázky budúceho štatútu odštiepeneckej juhosrbskej provincie. Noviny uviedli, že im bolo povedané, aby text - ktorý sa im podarilo získať od nešpecifikovaného zdroja - nezverejnili. Osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari svoj návrh v Belehrade a Prištine predloží v piatok.
Agentúra Reuters videla kópiu dokumentu, ktorý denník plánoval vytlačiť, a potvrdila, že - v súlade s predchádzajúcimi vyhláseniami západných diplomatických zdrojov - neobsahuje zmienku o srbskej suverenite alebo nezávislosti Kosova.
Jeho súčasťou sú však ustanovenia, ktoré podľa diplomatov - v prípade schválenia Bezpečnostnou radou OSN - otvoria cestu pre vyhlásenie nezávislosti Kosova a jej následné uznanie jednotlivými štátmi, ktoré sa pre túto možnosť rozhodnú.
Belehrad nezávislosť Kosova kategoricky odmieta a ponúka mu širokú autonómiu za podmienky, že aspoň formálne zostane súčasťou Srbska.
Podľa Ahtisaariho plánu by Kosovo malo vlastné "štátne" symboly, vrátane vlajky a hymny, ktoré by odzrkadľovali jeho multietnický charakter.
Noviny Lajm uviedli, že dostali "rady od rôznych kruhov", podľa ktorých by zverejnenie plánu dva dni pred oficiálnym predložením nebolo pre Kosovo prospešné.
Politické zdroje tvrdia, že lídri srbskej aj kosovskoalbánskej strany plán už videli. Ahtisaariho hovorca sa k týmto informáciám odmietol vyjadriť.
Agentúra Reuters, citujúc diplomatické zdroje, podrobnosti plánu zverejnila minulý týždeň, keď Ahtisaari svoj balík predložil šiestim mocnostiam z tzv. kontaktnej skupiny. Podľa týchto zdrojov by Kosovo mohlo žiadať o členstvo v medzinárodných organizáciách, vrátane OSN, Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.
Vysokopostavené zdroje novín poznamenali, že kosovská vláda je pod tlakom západných mocností, aby počas procesu zachovala svoju diplomatickú vierohodnosť s tým, že zrejmý únik plánu by na kabinet vrhol zlé svetlo.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska, je pod správou OSN od júna 1999, keď NATO bombardovaním vtedajšej Juhoslávie zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu, obviňovanými z brutality voči civilistom.
Západ nepovažuje za reálne, že 90-percentnú albánsku väčšinu v dvojmiliónovom Kosove je možné vrátiť pod vládu Belehradu. Rusko sa k Ahtisaariho plánu vyjadrilo skepticky a požiadalo o viac času, kým bude predložený BR OSN.
Prištinský dokument hovorí o vytvorení profesionálnej a multietnickej "Kosovskej bezpečnostnej jednotky" s ľahko vyzbrojeným komponentom a civilným orgánom na jej riadenie. Kosovo by malo vlastné "štátne" (v anglickom texte je použité slovo "national") symboly, ktoré by nahradili v súčasnosti používanú albánsku dvojhlavú orlicu. Kosovo by tiež kontrolovalo svoje hranice, čo je pre Srbsko neprijateľné.
Ahtisaariho plán nesplní všetky túžby kosovských Albáncov. Hovorí o vytvorení medzinárodného dozorcu s právom vetovať rozhodnutia miestnych orgánov, ako aj o vyslaní policajnej misie EÚ.
Agentúra Reuters nevidela dodatky k dokumentu. Na ich základe by podľa diplomatov srbské komunity získali výraznú mieru samospráv, ako aj možnosť udržiavať finančné a iné vzťahy s Belehradom.
Vysokopostavení predstavitelia OSN aj Albánci uviedli, že albánska väčšina by tieto ustanovenia mohla interpretovať ako vytvorenie srbskej autonómie pod krídlami Belehradu.
"Vieme, že je to pozitívny návrh, ale nie vo všetkých aspektoch," povedal dnes novinárom kosovský premiér Agim Ceku.
