Sydney 31. januára (TASR) - Čoraz viac ľudí zomierajúcich na prehriatie, väčší počet stepných požiarov a obrovské vlny ukrajujúce z pobrežia - takýto apokalyptický scenár čaká podľa vedcov austrálske veľkomesto Sydney v tomto tisícročí ako dôsledok klimatických zmien.
Priemerná teplota v meste sa podľa štúdie, ktorú vypracoval inštitút CSIRO (Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation), zvýši do roku 2070 o 4,8 stupňa. Je to oveľa viac ako globálny nárast o tri stupne, ktorý predpovedá OSN. S oteplením bude súvisieť pokles objemu zrážok o 40 percent a zvýšenie morskej hladiny o 20 centimetrov.
Pobrežie štátu Nový Južný Wales budú bičovať vyše 20 metrov vysoké vlny, ktoré zaplavia domy a spôsobia masívnu eróziu pobrežia. "Vyzerá to ako koniec sveta, ale musíme sa s tým vyrovnať," povedal Morris Iemma, premiér Nového Južného Walesu, ktorého vláda si štúdiu objednala.
Štvormiliónovému Sydney hrozí aj zvýšenie počtu úmrtí na prehriatie zo súčasných 176 na vyše 1300 v roku 2050. Oteplenie bude mať za následok viac búrok, ktoré ešte viac rozdúchajú každoročné stepné požiare a poženú ich k predmestiam.
Iemma kritizoval austrálskeho premiéra Johna Howarda, ktorý odmieta podpísať kjótsky protokol o znížení emisií skleníkových plynov s odôvodnením, že by to malo negatívny dopad na ekonomiku krajiny.
Dokument zaväzuje signatárske krajiny (nie sú medzi nimi najväčší znečisťovatelia USA, Rusko a Čína), aby do roku 2012 znížili množstvo emisií približne o päť percent v porovnaní s rokom 1990.
Austrália je najsuchším zo všetkých kontinentov a momentálne zažíva najhoršie sucho za viac ako 100 rokov. V takmer všetkých veľkomestách platia obmedzenia spotreby pitnej vody. V štáte Queensland budú musieť piť recyklovanú vodu, pretože vodné rezervoáre sa rýchlo vyprázdňujú. Štát Viktória chce pokutovať majiteľov domov s nadmernou spotrebou vody a odmeňovať tých, ktorí jej odber znížia.
