Na podujatí sa zúčastňuje 400 delegátov z radov najvyšších predstaviteľov krajín, členov parlamentov, náboženských vodcov, uznávaných štátnikov a laureátov Nobelovej ceny.
Bojovník proti apartheidu a prvý čierny prezident Juhoafrickej republiky Nelson Mandela vyzval svet, aby sa navrátil k odkazu indického bojovníka za slobodu Mahátmu Gándího a pri riešení konfliktov aplikoval jeho prístup nenásilia.
Mandela strávil 28 rokov vo väzení za boj proti bielej nadvláde v JAR a v roku 1994 sa stal jej prvým čiernym prezidentom. Podľa neho Gándího filozofia nenásilia, vďaka ktorej sa India pred 60 rokmi vymanila spod britskej koloniálnej nadvlády, je trvalou inšpiráciou aj pre súčasný svet.
"Jeho filozofia v nemalej miere prispela k mierovej transformácii v JAR a pri odstraňovaní deštruktívnych rozdielov medzi ľuďmi, ktoré splodil odporný režim apartheidu," povedal 88-ročný Mandela delegátom konferencie, ktorým sa prihovoril prostredníctvom satelitného spojenia z JAR.
Konferencia sa uskutočňuje pri príležitosti 100. výročia vzniku Gándího učenia "satjagraha" - hnutia nenásilia, ktoré vzniklo 11. septembra 1906 v Johannesburgu, kde mal Gándí svoju právnickú prax. V rokoch 1893-1914 žil Gándí v JAR, kde pôsobil ako aktívny a významný politický aktivista.
Mandela označil Gándího za "posvätného bojovníka" a pripomenul, že v tomto veľkom mužovi sa snúbila etika a morálka s pevnou odhodlanosťou, ktorá odmietala robiť kompromisy s utláčateľom - Britským impériom.
"Vo svete poháňanom násilím a roztržkami je Gándího odkaz mieru a nenásilia kľúčom k prežitiu ľudstva v 21. storočí," zdôraznil Mandela. "Správne veril v účinnosť postavenia sily satjagrahy proti hrubej sile utláčateľa, čím obrátil utláčateľa správnym a morálnym smerom."
Mahátmu Gándího si dodnes ctia milióny ľudí na celom svete pre jeho toleranciu a mierový prístup, ktorý nakoniec ukázal Indom cestu k slobode a odmietnutiu britskej koloniálnej nadvlády, čo v konečnom dôsledku prinútilo Britov po 300 rokoch okupácie opustiť Indiu.
K Mandelovej výzve na podporu Gándího hodnôt sa pridala aj Sonia Gándíová, prezidentka vládnuceho Indického národného kongresu, bývalý poľský prezident Lech Walesa, bývalý zambijský prezident Kenneth Kaunda a bangladéšsky laureát Nobelovej ceny Muhammad Junus.
Podľa Gándíovej koniec studenej vojny vo svete nepriniesol mier, v aký sme dúfali. Podľa nej je prirodzené klásť si otázku, či by bola Gándího filozofia uskutočniteľná aj v dnešnom svete, je však rozhodne použiteľná ako nástroj na riešenie konfliktov.
"Bolo by hrubou chybou odpísať Gándího prístup ako irelevantný pre našu dobu," zdôraznila Gándíová.
