Howard povedal, že s vyslaním vojakov, ktorí mali podporiť americké a britské jednotky pri invázii do Iraku súhlasil preto, že vnímal hrozbu, ktorú predstavovali zbrane hromadného ničenia, ale aj pre zachovanie spojenectva medzi Canberrou a Washingtonom, ktoré dostalo podobu v bezpečnostnej zmluve z roku 1951.
"Prijali sme rozhodnutie sčasti pre naše spojenectvo s USA," povedal premiér vo vysielaní austrálskej rozhlasovej stanice Southern Cross Broadcasting radio. "Teraz sa musím s týmto rozhodnutím vyrovnať," povedal Howard. "Zradíme Američanov? Povieme Američanom: "Je to všetko príliš ťažké a zložité?" Ak si niekto myslí, že by sme spojenectvo nezničili, klame sám seba."
Austrália má v súčasnosti na Blízkom východe okolo 1300 členov vojenského personálu, z nich je 800 priamo v Iraku. Austrálska opozičná Labouristická strana, ktorá bola proti vojne v Iraku prisľúbila, že ak vyhrá tohtoročné voľby, vojakov z Iraku stiahne. Howard povedal, že Irak má "slušné vyhliadky" na to, že demokracia tam zapustí korene a že koaliční partneri USA by tam mali dovtedy zotrvať.
