Viedeň 27. januára (TASR) - Od decembra je verejnosti opäť sprístupnená vynovená expozícia viedenského Múzea esperanta venovaná umelým jazykom. Múzeum, ktorého zbierky v roku 1927 založil železničiar Hugo Steiner, našlo nové priestory v nedávno zrekonštruovanom Mollardovom paláci na viedenskej ulici Herrengasse 9, v susedstve budovy ministerstva vnútra a v blízkosti stanice metra Herrengasse.
Rakúska národná knižnica, ktorá múzeum od roku 1929 zastrešuje, tu otvorila nové priestory a múzeum tak našlo nový domov vedľa svetoznámej hudobnej zbierky a múzea glóbusov.
Múzeum je najväčšou zbierkou venovanou umelým jazykom na svete a hoci nepatrí medzi najrozsiahlejšie, po technickej stránke je dobre vybavené. Niekoľko multimediálnych staníc a výstava prezentujú vo forme krátkych filmov a sluchových ukážok rôznorodé dejiny esperanta a umožnia nahliadnuť aj do štruktúry tohto umelého jazyka. Jeden z hracích automatov napríklad pomáha osvojiť si hravou formou gramatiku.
Expozícia je venovaná okrem esperanta aj 12 ďalším umelým jazykom. Jedna z mediálnych staníc prezentuje jazyky od Lingua Ignota autorky Hildegard von Bingen či homérovského literárneho jazyka cez žartovný jazyk Starckdeutsch, ktorý formou skomolenín ešte viac zdôrazňuje tvrdosti nemčiny, až po klingončinu, ktorú používajú mimozemšťania z planéty Klingon z kultového televízneho vedecko-fantastického seriálu Star Trek.
Ďalšia stanica dáva návštevníkom možnosť posúdiť esperanto ako fenomén, ktorý nie je odtrhnutý od života, keďže aj iné jazyky ako angličtina alebo nemčina sú v mnohých oblastiach umelé.
Esperanto vytvoril pred 120 rokmi židovský lekár Ludwik Zamenhof a dnes je najrozšírenejším umelým jazykom na svete. Mottom jeho snaženia bola nádej, preto 26. júla 1887 zverejnil svoj návrh medzinárodného jazyka pod pseudonymom esperanto, teda dúfajúci. Toto krycie meno sa nakoniec ujalo ako názov pre mierový jazyk.
Symbolom esperanta sa stala zelená päťcípa hviezda, pričom päť cípov znamená päť kontinentov a zelená je farbou nádeje. V 20. a 30. rokoch minulého storočia zažilo esperanto svoj najväčší rozkvet. Predstavitelia mierového hnutia sa zasadzovali za rozšírenie tohto neutrálneho medzinárodného jazyka ako prostriedku na zmierenie národov.
Esperanto sa síce nepresadilo ako jazyk medzinárodného turizmu, ale skutočnosť, že sa na jeseň vo Viedni bude konať medzinárodný kongres knižníc umelých jazykov v jazyku esperanto dokumentuje, že to nie je mŕtvy jazyk.
Múzeum esperanta na viedenskej ulici Herrengasse 9 je otvorené v pondelok, utorok, stredu, piatok a sobotu od 10.00 h do 14.00, vo štvrtok od 15.00 do 19.00 h. Vstupné je dve eurá.
Bližšie informácie nájdu záujemcovia na internetovej stránke www.onb.ac.at/sammlungen/plansprachen/index.htm.
