Skopje 5. apríla (TASR) - Macedónsky prezident Boris Trajkovski dnes vylúčil možnosť zmeny ústavy a premeny krajiny na federáciu, čo je jednou z hlavných požiadaviek tamojšej albánskej menšiny. Trajkovski tiež vyhlásil, že Skopje nebude priamo rokovať s albánskymi rebelmi, ktorí v marci zvádzali boje s vládnymi jednotkami.
"Zintenzívnili sme politický dialóg, ale nebudeme odpovedať tým, ktorí navrhujú koncept federálneho štátu," povedal Trajkovski na stretnutí ministrov obrany regionálneho združenia, ktoré sa konalo v Skopje. Podľa macedónskeho prezidenta uplynulých desať rokov ukázalo, že výzvy na federalizáciu sú len pláštikom pre snahy o vytvorenie etnicky čistého štátu.
Trajkovského vyjadrenia odzrkadľujú obavy slovanských politických lídrov v Macedónsku z toho, že príliš veľké ústupky voči miestnym Albáncom sa môžu negatívne prejaviť na volebných výsledkoch. Skopje zatiaľ čelí tlaku Západu na otvorenie rozsiahleho politického dialógu, ktorý je podľa medzinárodných politikov jediným spôsobom, ako odvrátiť občiansku vojnu.
Rokovania venované situácii v krajine, ktoré sa začali v pondelok, sprevádzali protesty slovanského obyvateľstva proti ústupkom zo strany vlády a bojkot Strany demokratickej prosperity (PDP), hlavnej opozičnej strany miestnych Albáncov, ktorá požaduje zapojenie rebelov do rozhovorov.
Trajkovski na ministerskom stretnutí zopakoval postoj Skopje, podľa ktorého bola kríza do Macedónska privezená z Kosova, juhosrbskej provincie pod medzinárodným protektorátom, ktorej prevažne albánske obyvateľstvo žiada nezávislosť.
"Programom teroristov nie je vnútorná situácia v Macedónsku. Ich agendou je situácia v Kosove," povedal Trajkovski. Ako dodal, snahy Skopje neprinesú výsledky, ak sa medzinárodné spoločenstvo nebude venovať koreňom krízy v Kosove. "Jediným konečným a správnym riešením, ktoré by na Balkán prinieslo stabilitu, je rozhodný a konečný úder proti militantnému extrémizmu," vyhlásil.
Niektorí z účastníkov ministerského stretnutia však predložili protichodné názory na riešenie macedónskej krízy.
Albánsky minister obrany Marko Bello vyhlásil, že Tirana je proti "akejkoľvek unáhlenosti pri darovaní alebo predávaní zbraní krajinám v regióne", keďže tento postup môže len zvýšiť nestabilitu na Balkáne.
Naopak, jeho turecký kolega Sabahtin Cakmakoglu oznámil, že Ankara rozhodla o urýchlení vojenskej pomoci, Bulharsko s poskytovaním pomoci už začalo. Ukrajinský minister Olexandr Kuzmuk deklaroval pripravenosť Kyjeva zvážiť žiadosť o pomoc.
Zástupca Belehradu Slobodan Krapovič vyslovil názor, že juhoslovanským jednotkám by malo byť dovolené - spoločne s medzinárodnými silami - hliadkovať na hraniciach medzi Macedónskom a Kosovom, odkiaľ sa museli stiahnuť po skončení konfliktu z roku 1999.
