Mexickí archeológovia objavili 2500 rokov staré mesto, ktoré vykazuje jednoznačný vplyv Olmékov, ktorých kultúra je považovaná za „pramatku“ civilizácií v Mezoamerike (oblasť zhruba kryjú dnešné štáty Strednej Ameriky a Mexika).
MEXIKO. Pozostatky starobylého mesta Zazacatla leží asi 70 kilometrov južne od mexickej metropoly a stovky kilometrov od územia, ktoré Olmékovia ovládali na pobreží Mexického zálivu. Poskytujú pohľad na príchod rozvinutých civilizácií v centrálnom Mexiku, ale sú zároveň ohrozené rozvojom moderného mesta, ktoré kryje veľkú časť starovekého sídliska.
Dve sochy i architektonické detaily ukazujú na to, že obyvatelia Zazacatly prijali za svoj olmécky štýl, keď prechádzali z rovnostárskej spoločnosti na zložitejšiu hierarchiu.
„Keď sa ich spoločnosť začala rozvrstvovať, noví vládcovia potrebovali symboly, aby ospravedlnili svoju vládu nad ľudom, ktorý bol zvyknutý na (spoločenskú) rovnosť,“ upozornila archeologička Giselle Cantová.
Podľa nej Zazacatlania neboli etnickí Olmékovia, ale ich kultúry si pravdepodobne cenili najvyššie.
Zazacatla sa rozkladá na dvoch štvorcových kilometroch v období medzi rokmi 800 až 500 pred naším letopočtom. Nemalú časť jej územia však pokryli domy a obchody zasahujúce sem z metropoly štátu Morelos Cuernavaky, ktorá leží iba desať kilometrov severne.
„Teraz je tam desať domových blokov, benzínová stanica, diaľnica a obchodný komplex,“ poznamenala archeologička.
Úrady dúfajú, že sa im podarí vykopať a zachrániť ďalšie predhispánske sídliská skôr, než upadnú do zabudnutia alebo ich prikryje moderná výstavba.
Od začiatku vykopávok v Zazacatle v minulom roku archeológovia odkryli šesť budov a dve sochy, ktoré pravdepodobne predstavujú kňazov v olméckom štýle.
Skulptúry majú na hlavách akési ozdoby či pokrývky zobrazujúce jaguára, ktorý bol ústredným božstvom Olmékov, a ďalšie symboly postavenia a úradu.
Olmékovia (ľudia z krajiny kaučuku, ako ich chybne označovali Aztékovia) obývali oblasti, ktoré ležia v dnešných mexických štátoch Veracruz a Tabasco na pobreží Mexického zálivu, zhruba v čase od roku 1200 do 400 pred naším letopočtom.
Niektorí bádatelia sa domnievajú, že stopy olméckeho vplyvu nájdené v Zazacatle i iných lokalitách ďaleko od Mexického zálivu by mohli naznačovať existenciu olméckych sídlisk, výbojov či misijných miest.
Cantová však upozornila, že najslávnejšie obradné strediská Olmékov - patria k nim Tres Zapotes a La Venta - ležia asi 400 kilometrov na východ, príliš ďaleko na udržiavanie priamych kontaktov. Nevylúčila predsa len, že mohli existovať styky obchodného charakteru.
