Rím 25. januára (TASR) - Britský historik David Irving, ktorý je neslávne známy spochybňovaním masového vyvražďovania židov počas druhej svetovej vojny a ktorého iba 20. decembra prepustili v Rakúsku po zmiernení trojročného trestu väzenia za popieranie holokaustu na slobodu, neváhal v talianskej televízii dať najavo, že v skutočnosti svoje názory nijako nekorigoval.
Muž, ktorý 21. decembra odletel z alpskej republiky, kde mu zmiernili trest okrem iného so zdôvodnením, že sa zmenil a uznal svoju vinu, pre reláciu Controcorrente spoločnosti Sky Tg24 uviedol: V Osvienčime neboli plynové komory, aspoň niet o tom takých dôkazov, ktoré by to presvedčivo potvrdzovali.
Podľa Irvinga vznikol pojem holokaust v roku 1975 s cieľom využiť tragédiu židov na propagandistické ciele. Historik síce nepochybuje o tom, že nacisti zavraždili milióny židov, nie však v Osvienčime, ale na inom mieste. Popierajúc vedecky preukázané fakty David Irving dodal, že o iných táboroch jestvujú presvedčivejšie dôkazy ako o Osvienčime, ktorý označil za turistickú atrakciu. Súčasne nepoprel vlastný skepticizmus, pretože historici sa podľa jeho názoru nemajú k hlbšiemu skúmaniu faktov, pretože by mohli skončiť za mrežami.
Na margo iniciatívy talianskeho ministra spravodlivosti Clementa Mastellu, v zmysle ktorej by aj v Taliansku malo byť popieranie holokaustu trestným činom, Irving uviedol, že člen talianskej vlády je obeťou židovskej loby z Ríma a že si chce takýmto spôsobom kúpiť hlasy jej príslušníkov.
Historik si v relácii posťažoval aj na fakt, že jedno z talianskych vydavateľstiev už odmieta publikovať jeho knihy, za čím je podľa jeho názoru veľký tlak. "Moji nepriatelia urobia všetko pre to, aby ma zničili. Som však na to hrdý, pretože to znamená, že ma považujú za nepriateľa, ktorého sa obávajú," vyhlásil kontroverzný Brit.
David Irving, ktorý sa špecializuje na históriu druhej svetovej vojny, popieral aj v minulosti vo svojich prednáškach existenciu plynových komôr v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. Popieranie zločinov národných socialistov je podľa rakúskych zákonov trestné a obvinený musí zaň rátať s trestom odňatia slobody až na 10 rokov.
V historikovom prípade sa žaloba opierala o obsah jeho dvoch prednášok vo Viedni a Leobene z roku 1989, v ktorých mal popierať skutočnosť, že nacisti zlikvidovali šesť miliónov židov.
Brita zatkli rakúske orgány v roku 2005 na základe zatykača, ktorý v alpskej republike vydali ešte v roku 1989. Pred začiatkom súdneho pojednávania David Irving síce svoju vinu priznal, počas súdneho procesu však trval na tom, že pochybuje o "istých podrobnostiach".
Na základe zákona z roku 1992, ktorým sa postihuje "každý, kto popiera, značne zľahčuje, schvaľuje či ospravedlňuje genocídu národných socialistov alebo iné ich zločiny proti ľudskosti v tlačenom diele, elektronických či iných médiách", odsúdili historika na tri roky väzenia. Najvyšší súd vo Viedni potom vlani krátko pred Vianocami vyhovel Irvingovmu odvolaniu a dve tretiny nepodmienečného trestu mu zmenil na podmienečný. Keďže historik už strávil za mrežami vyše 13 mesiacov, súdne rozhodnutie znamenalo, že mohol neodkladne putovať na slobodu.
