PARÍŽ 25. januára (SITA/AP/AFP) - Medzinárodní darcovia prisľúbili vo štvrtok na konferencii v Paríži poskytnúť Libanonu 7,6 miliardy dolárov. Francúzsky prezident Jaques Chirac ako hostiteľ konferencie konečnú sumu vyhlásil po štyroch hodinách rokovania, na ktorom vyše štyridsať krajín a medzinárodných inštitúcií oznamovalo svoje ponuky. Prisľúbená suma predstihla všetky očakávania. Finančné prostriedky sú určené na naštartovanie ekonomiky Libanonu, ktorého štátny dlh sa vyšplhal až na 41 miliárd dolárov.
Medzinárodná podpora je pre mier v Libanone nevyhnutná, vyhlásil na úvod konferencie libanonský premiér Fuád Siniora. "Je dôležité, aby vaša podpora nebola váhavá a čiastočná, ale istá a úplná,“ pokračoval. Chirac vo svojom úvodnom prejave zdôraznil, že "medzinárodné spoločenstvo musí okamžite a výrazne finančne podporiť Libanon, ktorého politická stabilita je podmienená finančnou stabilitou".
Siniora sa pre francúzske médiá vyjadril, že získané prostriedky chce využiť na zníženie zadlženosti, ktorá dosiahla 180 percent HDP. S medzinárodnou pomocou by mala vnútorná zadlženosť klesnúť do roku 2011 na 144 percent HDP. Libanonská ekonomika sa nachádza vo veľkých dlhoch po občianskej vojne v rokoch
1975 -1990, ktoré sa ešte zvýšili po minuloročnom konflikte s Izraelom. Ako informoval riaditeľ Svetovej banky Paul Wolfowitz, 34-dňový konflikt z júla a augusta roku 2006 medzi šiitským hnutím Hizballáh a Izraelom spôsobil krajine priame škody vo výške 2,4 miliardy dolárov a výška nepriamych škôd sa odhaduje na 700 až 800 miliónov dolárov.
Od roku 1998 ide v poradí o tretiu parížsku darcovskú konferenciu o Libanone, pričom francúzsky prezident sa dnes zahral aj na licitátora. Za Spojené štáty pricestovala šéfka diplomacie Condoleezza Riceová, za Organizáciu Spojených národov generálny tajomník Pan Ki-Mun, za Ligu arabských štátov jej generálny tajomník Amr Músa. Európsku komisiu, ktorá už v stredu vyhlásila, že poskytne Libanonu 400 miliónov eur, zastupoval šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Na stretnutí boli prítomní aj predstavitelia Medzinárodného menového fondu a ďalších organizácií. Francúzsko v stredu ponúklo libanonskému premiérovi Fuádovi Siniorovi výhodnú 500 miliónovú pôžičku. Britská šéfka diplomacia Margaret Beckettová vo štvrtok vyhlásila, že Londýn uvoľní pre Libanon 48 miliónov dolárov. Najväčšiu sumu však ohlásila Saudská Arábia. Saudskoarabský minister zahraničných vecí princ Saúd al-Fajsal oznámil, že jeho krajina Libanonu poskytne jednu miliardu dolárov na rozvojové programy a sto miliónov dolárov pre priamu pomoc libanonskej vláde.
Poskytnutie pôžičky prisľúbili i Spojené štáty. Americká šéfka diplomacie v stredu uviedla, že administratíva prezidenta Georgea W. Busha poskytne Siniorovej prozápadnej vláde pôžičku vo výške 770 miliónov dolárov. Od začiatku konfliktu medzi Hizballáhom a Izraelom sa celková pomoc USA vyšplhá na viac ako miliardu dolárov. Asi dve tretiny včera prisľúbenej sumy sú určené na posilnenie libanonských bezpečnostných síl prostredníctvom financovania školení a technického vybavenia. Zvyšných 250 miliónov pôjde na priamu pomoc vláde Sinioru, ktorý na konferencii predstavil päťročný vládny ekonomický plán reforiem.
Európska investičná banka poskytne vojnou zničenej krajine 960 miliónov dolárov, zatiaľ čo Islamská rozvojová banka navrhla 250 miliónov USD. Príspevok Svetovej banky bude jedna miliarda dolárov.
Hoci darcovia trvali na tom, že finančné prostriedky sú určené pre celú krajinu a nie iba pre jednu osobu vo vláde, bolo zjavné, že nielen Spojené štáty, ale aj iní darcovia podporujú Fuáda Sinioru a jeho snahy. Najťažšie obdobie však čaká tohto Sinioru po návrate domov, kde čelí tvrdej opozícii a snahe o zvrhnutie vlády zo strany prosýrskeho hnutia Hizballáh. Tohtotýždňové násilné zrážky medzi pro- a protivládnymi stúpencami si vyžiadali tri ľudské životy a 170 zranených.
