Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) občania Spojených arabských emirátov kladú v priemere na hlavu vôbec najväčšie nároky na svetový ekosystém.
Čo sa týka plytvania prírodnými zdrojmi, sú obyvatelia Spojených arabských emirátov (SAE), užívajúci vo svojej púštnej krajine chladené bazény, klimatizované nákupné strediská a obrie džípy, porovnateľní s tými najkonzumnejšími Američanmi.
Emiráty, bohaté na ropu a zemný plyn, sú však stále považované za rozvojovú krajinu, a tak ani ako signatár Kjótskeho protokolu o vypúšťaní skleníkových plynov nemusia znižovať emisie. Druhé v poradí najväčších hriešnikov na jedného obyvateľa sú podľa WWF Spojené štáty, ktorých prezident George Bush Kjótsky protokol odmietol krátko po svojom nástupe do úradu podpísať.
Spotreba energií je v SAE vysoká z podobných dôvodov ako v USA - prispieva k nej pocit, že kvalitný život si vyžaduje veľké klimatizované domy a automobily, i pohŕdanie hromadnou dopravou.
Situáciu ešte zhoršuje smelý stavebný rozvoj Dubaja, zahrnujúci umelé ostrovy pre letoviská, ktoré zničili koralové útesy, či krytý lyžiarsky svah, ktorý je umelo zasnežovaný i pri vonkajšej teplote 49 stupňov Celzia. „Zo všetkých lokalít, ktoré ponúkajú lyžovanie na umelom snehu, je táto tou najabsurdnejšou,“ hovorí britský biológ Jonathan Loh, ktorý je spoluautorom správy WWF. Blízko ležiaci Kuvajt skončil v októbrovej tabuľke WWF na piatom mieste; tretie bolo Fínsko a štvrtá Kanada.
Ekologickí predstavitelia SAE sa bránia, že hodnotenie WWF je chybné, pretože pracuje s číslami z roku 2003, ktoré odhadujú populáciu krajiny na tri milióny, zatiaľ čo počet obyvateľov sa teraz blíži piatim miliónom. Predsedníčka organizácie na ochranu životného prostredia SAE Habíba Marašiová upozorňuje aj na zložitú polohu štátu, pre ktorú bude potrebné čerpať čoraz viac prírodných zdrojov.
WWF však svoje hodnotenie obhajuje a tvrdí, že presnejšie údaje o počte obyvateľov SAE by mohli maximálne znamenať, že by si emiráty vymenili v tabuľke miesto s USA.
Autor: ap
