Praha 22. januára (TASR) - Diskusia o európskej ústave naberá novú dynamiku. Do čela Európskej únie sa na pol roka dostala jedna z najviac proeurópskych krajín Nemecko. Na čele tejto krajiny stojí politička z najeurópskejšej nemeckej strany - Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Nemožno sa preto čudovať, že kancelárka Angela Merkelová sa pokúša čosi urobiť, píše prezident ČR Václav Klaus v komentári Zastavme zlievanie Európy kvalitnou ústavou, ktorý publikuje dnešné vydanie českého denníka Mladá fronta Dnes.
Článok pokračuje informáciou o činnosti europeistov v minulosti, ktorá spela a stále speje k vytváraniu "harmonizovanej" a "štandardizovanej", čoraz viac zhora riadenej Európy. V nej by základnou jednotkou nebol historicky vzniknutý národný štát, ale supranacionálna európska organizácia - dnes vo verzii Európskej únie.
Zvyčajný európsky model občan-štát, ktorý na našom kontinente umožnil vznik demokracie a občianskych práv, by mal ustúpiť v prospech modelu človek-nadštátny orgán, ktorý demokraciu a občianske práva zariadiť nemôže, keďže mieri k postdemokracii a k ľudským právam, píše Václav Klaus.
Vracia sa k svojmu modelu Európy, založenému na priateľskej, vzájomne výhodnej spolupráci, ktorý on sám pred dvoma rokmi nazval Organizácia európskych štátov. V dnešnej Európe však dochádza k takmer učebnicovému javu - malá, veľmi silno organizovaná skupina europeistov "plazivo víťazí nad stovkami miliónov ľudí, ktorí sa ešte stále domnievajú, že o nič zásadného nejde." Výsledkom je dnešná únia.
Občas však príde aj k veľkému skoku vpred, podotýka Václav Klaus a za príklad dáva Maastrichtskú zmluvu z roku 1992, ktorá "zásadným spôsobom prehodila výhybku od integrácie suverénnych štátov k nadnárodnému zväzku." Pre menej zasvätených Václav Klaus pripomína, že prišlo aj k zmene názvu z Európskeho spoločenstva (ES) na Európsku úniu (EÚ).
"Kto tieto symbolické veci podceňuje, mal by si spomenúť na našu neslávne známu pomlčkovú vojnu, kedy išlo o to, či sa budeme volať republika Československá alebo Česko-Slovenská. Dôsledky tejto zdanlivo nevinnej veci všetci poznáme a ja dodávam, že som sa práve pri pozorovaní tohto sporu začiatkom roka 1990 začal prvýkrát v živote obávať o spoločný štát", píše Václav Klaus.
Otázkou je, či rozumná cesta do budúcna vedie cez každodennú snahu o zablokovanie plazivej unifikácie, ktorú "za našimi chrbtami realizujú európski politici a úradníci", alebo či je možné raz a navždy definovať optimálne rozdelenie národného a únijného formou dokumentu, ktorým môže, ale nemusí byť ústava. Tento dokument by však mal byť úplne iný ako ten, ktorý zamietli v referendách občania Francúzska a Holandska, uzatvára svoj článok Václav Klaus.
