BRATISLAVA 21. januára (SITA) - V nedeľu sa o 7:00 začali v Srbsku parlamentné voľby, v ktorých voliči budú svojimi hlasmi rozhodovať o tom, či podporia prozápadných reformátorov alebo ultranacionálnych radikálov. Približne 6, 6 milióna zaregistrovaných voličov si má z 20 politických strán a koalícií vybrať svojich zástupcov do 250-miestneho parlamentu na ďalšie štyri roky.
Očakáva sa, že veľká časť voličov, ktorí sú znechutení z domácej politiky a zdĺhavej transformácie krajiny, sa na voľbách nezúčastní. Voľby monitoruje približne 500 zahraničných a 5000 domácich pozorovateľov. Predbežné výsledky sa očakávajú v nedeľu večer. Oficiálne výsledky volieb budú známe 25. januára.
Srbsko si bude vyberať medzi európskou budúcnosťou a návratom do nie až tak vzdialenej "temnej minulosti“ Miloševičovej éry, uviedol pri vyhlasovaní volieb srbský prezident Boris Tadič. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že demokratický blok má malý náskok pred Srbskou radikálnou stranou (SRS) a Socialistickou stranou Srbska (SSS), ktoré reprezentujú politický odkaz bývalého prezidenta a radikálneho nacionalistu Slobodana Miloševiča. Tadič optimisticky uviedol, že očakáva "víťazstvo demokratických síl, víťazstvo politiky, ktorá ma jeden cieľ – členstvo v EÚ a zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva“.
O hlasy 6,6 milióna voličov sa uchádza 3799 kandidátov z 20 politických strán a koalícií. Podľa prieskumov verejnej mienky môžu najviac kresiel v parlamente získať krajne pravicová SRS pod vedením Tomislava Nikoliča a Tadičova Demokratická strana (DS). Na treťom mieste by sa umiestnila Demokratická strana Srbska (DSS) premiéra Vojislava Koštunicu. Za ňou by nasledovali socialisti a Strana G17 Plus bývalého ministra financií Mladjana Dinkiča. Strany reprezentujúce etnické menšiny by mohli obsadiť do 15 kresiel.
Tadič minulý týždeň poprel správy o tom, že jeho DS si s DSS dopredu rozdelila vládne posty. Nevylúčil však možnú koalíciu DS s DSS a Liberálnou demokratickou stranou. V úsilí posilniť svoju pozíciu DS vytvorila predvolebnú koalíciu s regionálnou stranou Bosniakov v Srbsku a Koštunicova DSS vstúpila so aliancie s viacerými regionálnymi stranami z centrálnej oblasti Srbska.
Vláda premiéra Koštunicu je od svojho nástupu k moci v máji 2004 menšinová, s parlamentnou podporou socialistov. Prezidentovi demokrati, ktorí sa s Koštunicovými demokratmi nevedeli dohodnúť, odišli po zdĺhavých rokovaniach do opozície.
Nedeľnými voľbami ukončia volebný bojkot srbskí etnickí Albánci a po 10 rokoch sa po prvý raz zúčastnia na parlamentných voľbách. Štyri hlavné strany zastupujúce asi 75 tisíc Albáncov idú do volieb na spoločnej kandidátke a počítajú so ziskom troch mandátov. Jedným z dôvodov bojkotovania volieb bola požiadavka minimálnej hranice 5 percent hlasov pre vstup do parlamentu. Nový volebný zákon zrušil toto obmedzenie pre politické strany zastupujúce národnostné menšiny.
Mimoriadnu dôležitosť predčasných volieb potvrdzuje aj záujem medzinárodného spoločenstva, ktoré sa rozhodlo podporiť v Srbsku demokratické sily. Martti Ahtisaari, špeciálny splnomocnenec OSN pre otázku budúceho štatútu Kosova, sa rozhodol predstaviť svoj návrh k budúcemu štatútu provincie až po parlamentných voľbách, aby tak pred voľbami nenahral do karát radikálnym nacionalistom. Očakáva sa, že Ahtisaari navrhne určitý druh podmienenej nezávislosti pre Kosovo, čo by v Srbsku mohlo vyvolať politickú pohromu.
Severoatlantická aliancia na decembrovom summite pozvala Srbsko, aby sa pripojilo k jej programu Partnerstvo za mier, ktorý je prvým krokom k neskoršiemu členstvu krajiny v aliancii. Účasť v programe bola roky podmienená spoluprácou s medzinárodným trestným tribunálom (ICTY) v Haagu, obzvlášť odovzdaním najhľadanejšieho vojnového zločinca Ratka Mladiča. Radikálna zmena v prístupe, ktorá šokovala hlavnú žalobkyňu Carlu del Ponteovú, vysiela jasný odkaz, že Západ má záujem na pokračovaní demokratizácie Srbska.
EÚ, ktorá v máji 2006 prerušila so Srbskom rokovania o jeho členstve v únii, zmiernila svoj postoj a začiatkom týždňa vyjadrila podporu demokratickým silám. Ak z volieb vzíde umiernená vláda ochotná aktívne spolupracovať s Haagom, EÚ bude uvažovať o obnovení rokovaní, uviedol v utorok eurokomisár pre rozširovanie Olli Rehn. Za obnovenie rokovaní sa na summite EÚ minulý mesiac vyjadrilo viacero členských štátov. EÚ pozastavila rokovania pre neschopnosť Srbska odovzdať Haagu hľadaného Mladiča. Srbskí predstavitelia úniu presviedčali, aby zmenila svoj postoj, lebo takáto izolácia Srbska napomáha popularite nacionalistov.
