"Isté je, že to bude ešte dlho trvať. Najskôr musí prísť oficiálna ponuka od USA. Tú budeme musieť posúdiť, rokovať o nej. Až potom príde na rad schvaľovacie konanie," uviedol minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.
Skutočnosť, že oficiálna žiadosť USA prišla v piatok večer po tom, ako vláda získala dôveru Poslaneckej snemovne, označil Topolánek za náhodu.
Do úvahy na umiestnenie radarovej základne prichádzajú tri miesta - Jince, Boletice a Libavá. Súhlas vlády však nestačí, pretože vznik základne by znamenal príchod cudzích vojakov a zbraní na územie republiky a k tomu musia dať súhlas i obe komory parlamentu, dodáva Aktualně.cz. "Podľa môjho názoru sa otázka bezpečnosti republiky v referende riešiť nemá. Ale nechcem predbiehať. Pokiaľ niekto v snemovni príde so špeciálnym návrhom na jednorazový plebiscit k tejto záležitosti a tento návrh prejde, potom samozrejme referendum bude," uviedol Topolánek.
Ministerka obrany Vlasta Parkanová pripustila, že umiestnenie radaru v Česku je pre občanov citlivá záležitosť. Myslí si však, že by sa americká ponuka nemala posudzovať na základe nejakej ideológie, ale podľa toho, či radar zvýši bezpečnosť zeme. Pokiaľ sa Praha na vybudovaní základne s Washingtonom dohodne, naštartuje sa zhruba štvorročný projekt. Pokiaľ by bol projekt dokončený v rokoch 2007-2008, výstavba je reálna v roku 2010 a inštalácia systému v roku nasledujúcom, spresnil Topolánek.
Išlo by o prvú takúto základňu mimo územia USA a americkí predstavitelia argumentujú, že by poskytovali ochranu i Európe pred medzikontinentálnymi raketami, ktoré by mohli vystreliť napríklad Irán, či Severná Kórea. Rusko proti plánom Washingtonu vybudovať svoju základňu v strednej Európe rázne protestovalo. Moskva sa domnieva, že by to narušilo strategickú rovnováhu v Európe a mohlo by to viesť k novým zbrojným pretekom.
Medzi obyvateľmi prevládajú obavy
Podľa prieskumu agentúry Medián pre denník MF Dnes súhlasilo v júli 2006 s umiestneným základne v Čechách iba 17 percent opýtaných, 83 percent ľudí bolo proti. Odporcovia základne ako najčastejší dôvod uvádzali obavu, že by sa mohla stať cieľom útoku teroristov.
"Radarová stanica (USA), tak, ako je koncipovaná, nebude mať negatívny dopad na obyvateľstvo okolitých obcí, kvalitu ich života a ani životného prostredia," konštatoval dnes český premiér Mirek Topolánek.
Obyvatelia okolia potenciálnych lokalít, kde by mohla základňa stáť, sú väčšinou rozdelení. Nachádzajú sa v málo rozvinutých územiach s veľkou nezamestnanosťou. Skúsenosti zatiaľ nazbierali iba s predchádzajúcim pobytom sovietskych vojakov alebo pobytom vlastnej českej armády, a tie nie sú najlepšie.
Obce z prítomnosti vojsk poznajú hlavne rôzne obmedzenia, ktoré im bránia v rozvoji. Napriek tomu mnohí dúfajú, že by výstavba základne mohla znamenať prílev investícií a zákazky pre miestnych podnikateľov.
Výhrady majú aj experti
Vo verejnej a odbornej diskusii sa opakovane objavili vážne výhrady českých expertov aj politológov.
Kým niektorí analytici varovali, že Česko týmto krokom môže podráždiť nedemokratické režimy a samo sa dostane na zoznam potenciálnych cieľov raketového útoku, z prostredia expertov na zbraňové systémy v odbornej tlači zaznelo, že americký protiraketový dáždnik samotné Česko v žiadnom prípade neochráni.
Experti to zdôvodňujú tým, že ak by bolo cieľom nepriateľských rakiet stredného či dlhého doletu Česko, protirakety odpálené z Česka alebo Poľska by neboli účinné, pretože svoj cieľ nelikvidujú v zostupnej fáze letu.
Vážne odborné obavy zazneli aj v súvislosti s možnou výstavbou v ČR iba radarovej stanice. Jej zariadenie by síce bolo pre ľudí neškodné, ale mohlo by aj vo veľkej vzdialenosti od základne rušiť signál mobilných telefónov a dokonca by mohlo predstavovať hrozbu pre niektoré citlivé elektronické prístroje lietadiel.
Nad radarovou základňou by preto musela vzniknúť pomerne veľká bezletová zóna, podobne ako existuje v okolí jadrových elektrární. Avľak vzhľadom na to, že český vzdušný priestor je z hľadiska preletov lietadiel pomerne zaplnený, by vznik novej bezletovej zóny predstavoval komplikáciu.
Samostatnými kapitolami verejnej diskusie sú ekonomický prínos možnej výstavby základne a jej právny štatút. Americké systémy protiraketovej obrany sú natoľko sofistikovaným produktom, že z ČR by pravdepodobne pochádzal iba betón použitý pri výstavbe základne. Nezávislí experti s poukazom na bežnú prax vo svete spochybňujú slová českých vládnych predstaviteľov, že na základni by platilo české právo.
České ministerstvo zahraničných vecí si vlani na konci roka objednalo špeciálny výskum verejnej mienky. Spoločnosť Factum Invenio v polovici decembra na vzorke 961 respondentov starších ako 18 rokov zistila, že kým s výstavbou základne aj s raketami súhlasí iba 28 percent občanov, s radarovou základňou by súhlasilo až 59 percent Čechov.
Maďarské sklamanie
Skúsenosti z Maďarska varujú, že by sa príchod amerických základní nemal spájať s prehnaným ekonomickými očakávaniami. Práve na juhu Maďarska bola jediná americká základňa v postkomunistickej Európe.
Americká armáda využívala letisko a vojenskú základňu v Taszáru v rokoch 1995 až 2004, v druhej polovici deväťdesiatych rokov tu pobývali tisíce amerických vojakov.
Okolité mestá, ktoré základňu zo začiatku považovali za zlatú baňu, však zažili sklamanie. Americkí vojaci podliehali prísnej disciplíne a mimo základne trávili málo času. Bary a reštaurácie, ktoré otvorili, väčšinou skrachovali. Skoro všetky zásoby si Američania zaisťovali z vlastných zdrojov, služby miestnych využívali minimálne.
Iná je situácia v Nemecku, kde sú obrovské základne pre tisíce vojakov, ktoré fungujú desaťročia a časť vojakov tam žijú aj s rodinami. V Nemecku navyše dohody o prenájme základne uzatvárali s Američanmi priamo obce a nie štát, takže peniaze plynuli obciam. V Čechách by naopak išlo pravdepodobne o základne pre maximálne niekoľko stoviek vojakov v oblastiach vlastnených armádou.
Autor: mv
