vii v Haagu. Obžaloba ju viní z genocídy, zo zločinov proti ľudskosti, z porušovania vojnových zákonov a Ženevských konvencií. Plavšičová, ktorá sa má dnes vyjadriť k obžalobe, sa podľa slov jej advokátov považuje za nevinnú.
Obžaloba Plavšičovú šokovala a načisto zmiatla, popísal advokát Krstan Šimič v rozhovore pre nezávislú belehradskú rozhlasovú stanicu B-92 reakciu svojej mandantky na obžalobu. Je si však vedomá skutočnosti, že patrila k bosniansko-srbskému vedeniu, dodal právnik.
K vedeniu Srbskej demokratickej strany (SDS) patrila promovaná biologička, narodená v roku 1930 v Tuzle, hneď od založenia strany v roku 1990. Po prvých slobodných parlamentných a prezidentských voľbách v Bosne v roku 1990 sa spoločne s Nikolom Koljevičom, ďalším neskorším viceprezidentom RS, stáva členkou bosnianskeho prezídia. Bezprostredne po vypuknutí vojny v apríli 1992 ruší svoj úrad v Sarajeve a sťahuje sa do Pale, kde si svoje hlavné sídlo zriadil predseda SDS a vtedajší prezident bosnianskych Srbov Radovan Karadžič.
Začiatkom 90. rokov sa Plavšičová prezentovala ako neoblomná nacionalistka. Počas vojnových rokov sa venovala predovšetkým návštevám nemocníc a frontov. Od svojich krajanov dostala vtedy prezývku cisárovná Biljana a princezná. Jej životným krédom sa stala v tých časoch myšlienka "Ani kľačať, ani ležať - ten, kto si raz pokľakne, sa čoskoro ocitne na zemi".
Po vojne Plašičová poprela, že by bola otvorenou zástankyňou etnických čistiek. Aj jej slová, podľa ktorých si nedokáže predstaviť spolužitie s Chorvátmi a moslimami, sa interpretovali vraj nesprávne.
Bozk, ktorý uštedrila smutne známemu srbskému vodcovi milícií Željkovi Raznatovičovi alias Arkanovi počas návštevy vo východobosnianskom meste Bijelina krátko pred začiatkom vojny v roku 1992, bol podľa niektorých najlepším dôkazom jej účasti na vojnových zločinoch. Plavšičová neskôr tvrdila, že nemala ani potuchy, kto bol Arkan.
Po vojne sa Plavšičová odtrhla od bosniansko-srbských predstaviteľov tvrdej línie a založila si svoju vlastnú stranu, Srbský ľudový zväz (SNS). V rokoch 1996 až 1998 bola prezidentkou RS.
Pred súdom v Haagu chce Plavšičová dokázať, že podľa nariadení Radovana Karadžiča bola z rozhodovacej činnosti politického vedenia bosnianskych Srbov vylúčená. Hlavná žalobkyňa súdneho tribunálu Carla del Ponte chce trvať na tom, aby zároveň s Plavšičovou stál pred súdnym tribunálom aj predseda bosniansko-srbského parlamentu Momčilo Krajišnik. Krajišnik sa vo väzení Medzinárodného súdneho tribunálu nachádza od apríla 2000.
