New York 18. januára (TASR) - Napoleon Bonaparte zomrel omnoho prozaickejšie než by si ľudia radi mysleli. Ako odhalila najnovšia analýza príčin jeho smrti, veľký muž Francúzska podľahol rakovine žalúdka a nie otrave arzénom.
Napoleon zomrel ako 52-ročný v exile na ostrove Sv. Heleny v južnom Atlantiku, kam bol vyhnaný po zdrvujúcej porážke v bitke pri Waterloo v roku 1815.
Teórie o tom, že Napoleona otrávili arzénom, sa objavili v roku 1961, keď chemická analýza jeho vlasov odhalila zvýšenú prítomnosť tohto jedu. Najnovšia revízia správy z pitvy z roku 1821 však odhalila, že oficiálna príčina smrti - rakovina žalúdka - je správna.
V pitevnej správe sa píše, že Napoleon mal v žalúdku 10-centimetrový nádor. Správu preskúmal medzinárodný tím vedcov z Kanady a Švajčiarska pod vedením amerického profesora patológie a internej medicíny Roberta Gentu z Texaskej univerzity. Prišli k záveru, že novotvar bol priveľký na to, aby mohlo ísť len o nezhubný žalúdočný vred.
"Nikdy som nevidel vred takýchto rozmerov, ktorý by nebol rakovinou," hovorí Genta. Ďalšie analýzy ukázali, že rakovina sa u Napoleona rozvinula už do štádia, ktoré nevieme liečiť ani použitím súčasných moderných liečebných metód. Ľudia s podobným typom rakoviny v tomto štádiu dnes zvyčajne zomierajú do roka.
Pitva a ďalšie historické zdroje naznačujú, že francúzsky cisár v posledných mesiacoch svojho života schudol asi o deväť kilogramov, čo je ďalší príznak prítomnosti rakoviny. V jeho žalúdku sa okrem toho našiel tmavý materiál podobný kávovej usadenine, čo je znak rozsiahleho krvácania v tráviacom trakte. Masívne krvácanie bolo pravdepodobne bezprostrednou príčinou smrti, uzavrel tím profesora Gentu.
Naopak, historické zdroje sa nezmieňujú o mnohých typických príznakoch otravy arzénom, ako je sfarbenie nechtov, predrakovinové škvrny na rukách a nohách, rakovina kože, pľúc a močového mechúra či krvácanie zo srdcovej steny oddeľujúcej dolné srdcové komory.
Tím profesora Gentu uznáva, že nemôže na 100 percent vylúčiť teóriu o otrave arzénom, ale má dôkazy svedčiace proti nej a na ich základe je táto teória značne nepravdepodobná.
Doktor Steven B. Karch, ktorý prípad taktiež študoval, si myslí, že Napoleona stále mohol zabiť arzén, prípadne jeden z liekov, ktoré bral v posledných dňoch svojho života. Pripomína, že arzén samotný alebo v kombinácii s inými látkami môže spôsobiť nepravidelný srdcový rytmus končiaci smrťou. Podľa Karcha bola Napoleonova smrť v podstate lekárskou nehodou.
Niektorí lekárski historici poukazujú na skutočnosť, že aj Napoleonov otec zomrel na rakovinu žalúdka alebo podobné ochorenie, čím naznačujú možnú rodinnú anamnézu tejto choroby. Tím profesora Gentu si však myslí, že Napoleonova rakovina nebola spôsobená dedičnosťou, ale spustil ju žalúdočný vred.
Napoleon sa mohol na niektorej svojej vojenskej výprave nakaziť baktériou Helicobacter pylori, ktorá spôsobuje žalúdočné vredy, najmä ak jeho strava obsahovala solené mäso a nedostatok čerstvej zeleniny.
Štúdia je publikovaná v januárovom čísle časopisu Nature Clinical Practice Gastroenterology & Hepatology.
