Získanie Nobelovej ceny prináša ich nositeľom okrem slávy a peňazí aj predĺženie života. Vyplýva to zo štúdie univerzity vo Warwicku v strednom Anglicku.
Podľa zistenia warwických bádateľov žilo 153 laureátov Nobelových cien za chémiu a fyziku udelených v rokoch 1901 až 1950 v priemere o 1,5 roka dlhšie ako iní vedci, ktorí sa v rovnakých odboroch dostali len do širšieho výberu na ocenenie. Laureáti sa v priemere dožili 77,2 roka, kým „širší výber“, vtedy rovnako špičkoví vedci, ale predsa len nie takí úspešní, dosiahli vekový priemer 75,8 roka.
Základom pre štúdiu sa stali žvotné dáta viac ako 500 fyzikov a chemikov, ktorí boli počas prvej polovice 20. storočia na Nobelovu cenu nominovaní alebo ju dostali.
Rozhodujúce pre vyššiu pravdepodobnosť dožitia nie je ani tak finančná odmena, ako skôr to, že udelením ocenenia vzrastie ich sociálne postavenie.
„Status nobelovca pôsobí zrejme ako ozdravujúce čaro,“ tvrdí vedúci bádateľského tímu Anrew Oswald. Keď sa získané hodnoty štatistickými metódami očistia náhodnosťou, vzrastie u nobelovcov priemerná dĺžka života dokonca o celé dva roky.
