Belehrad 17. januára (TASR) - Srbská vláda, ktorá vzíde z nedeľňajších parlamentných volieb, bude postavená pred rozhodnutie svetových mocností o budúcnosti Kosova, juhosrbskej provincie, kde albánska väčšina žiada nezávislosť. Prinášame základné fakty o provincii Kosovo.
-- Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončila prvá "humanitárna" vojna NATO - nálety, ktorými aliancia z provincie vyhnala srbské sily obviňované zo zabitia 10.000 a vyhnania 800.000 kosovských Albáncov počas konfliktu s tamojšími separatistami.
-- Srbsko tvrdí, že dvojmiliónové Kosovo je kolískou jeho štátnosti, centrum stredovekého kráľovstva, kde sa nachádza množstvo stáročných pravoslávnych kostolov a kláštorov. Albánci však už dlho tvoria väčšinu a po rokoch útlaku zo strany Belehradu žiadajú vlastný štát.
-- Osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari vo februári 2006 otvoril priame rokovania medzi Belehradom a Prištinou, ktoré však nepriniesli ani náznak kompromisu. Ahtisaari má svoj návrh riešenia otázky budúceho štatútu obom stranám predložiť po srbských voľbách.
-- Srbsko Kosovu ponúka "viac ako autonómiu, menej ako nezávislosť". Podľa Belehradu by si Kosovo prakticky nezávisle riadilo svoje vlastné záležitosti, zostalo by však v hraniciach Srbska. Belehrad navrhuje riešenie "jeden štát, dva systémy" na spôsob vzťahov Číny a Taiwanu.
Kosovskí Albánci trvajú na nezávislosti a sú čoraz netrpezlivejší. Pozorovatelia varujú, že ďalšie odklady riešenia otázky štatútu môžu v provincii vyvolať nepokoje.
Srbsko sa spolieha na podporu Ruska, stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, a iných krajín. Podľa západných diplomatov je však pravdepodobné, že odpor proti nezávislosti Kosova bude prekonaný.
-- Asi 90 percent z dvoch miliónov obyvateľov Kosova tvoria etnickí Albánci. Srbov v provincii zostáva 100.000, približne tretina stavu pred konfliktom. Kosovskí Srbi žijú prevažne v izolovaných enklávach, odkázaní na ochranu medzinárodnej mierovej jednotky. Populácia Kosova rastie rekordným tempom a v porovnaní s Európou je veľmi mladá - polovicu obyvateľov tvoria ľudia mladší ako 20 rokov.
-- V Kosove stále fungujú klanové štruktúry a systém veľkých rodín. Dominujúcim náboženstvom je islam, ktorý je však vďaka západným vplyvom vzdialený od fundamentalizmu. Veľká časť Kosovčanov je sekulárna.
-- V rámci jednotky KFOR pod velením NATO v provincii pôsobí asi 16.500 vojakov z 36 krajín. Po skončení konfliktu mala KFOR 50.000 príslušníkov. Hlavnou úlohou jednotky sa stala ochrana asi 100.000 Srbov, ktorí v provincii zostávajú a ktorí sú po vojne vystavení odvetným útokom a diskriminácii. Po skončení konfliktu z provincie ušlo asi 200.000 Srbov.
-- V marci 2004 v Kosove prepukli najhoršie etnické strety od konca vojny. Davy Albáncov dva dni útočili na srbské domy a náboženské objekty, ako aj na budovy a vozidlá administratívy OSN. Násilnosti si vyžiadali 19 mŕtvych. Ako dôvod nepokojov sa uvádza frustrácia kosovských Albáncov z pretrvávajúceho politického a ekonomického vákua, v ktorom sa provincia nachádza.
-- Napriek bohatým zásobám nerastných surovín (uhlie, zinok a olovo) je hospodárstvo Kosova desaťročia na kolenách. Extrémne vysoká nezamestnanosť - v niektorých regiónoch viac ako 80 percent - je živnou pôdou pre všadeprítomnú korupciu a rodinkárstvo. Státisíce kosovských Albáncov živia rodiny príjmami z práce na Západe. Hospodárska mizéria tlačí mnohých mladých ľudí k organizovanému zločinu. Kosovo je dôležitým uzlom pre pašovanie ľudí, nútenú prostitúciu, ako aj obchod so zbraňami a drogami.
-- Provincia prakticky nič neexportuje a je preto odkázaná na zahraničnú pomoc a peniaze, ktoré domov posielajú Kosovčania z cudziny. Experti vidia určité šance v ťažobnom a energetickom sektore, na to sú však potrebné obrovské zahraničné investície. Niektoré hlasy spochybňujú životaschopnosť Kosova ako samostatného štátu.
1 3 ari žab
