Belehrad 17. januára (TASR) - V Srbsku sa v nedeľu konajú parlamentné voľby. Prieskumy naznačujú, že o víťazovi sa rozhodne v tesnom súboji medzi ultranacionalistickou Srbskou radikálnou Stranou (SRS) a prozápadnou Demokratickou stranou (DS), na treťom mieste sa umiestni strana úradujúceho premiéra Vojislava Koštunicu. Prinášame stručné profily lídrov hlavných strán.
VOJISLAV KOŠTUNICA (62) - Demokratická strana Srbska (DSS): Odstupujúci premiér bol málo známym právnikom až do roku 2000, keď ako spoločný kandidát opozície v juhoslovanských prezidentských voľbách porazil Slobodana Miloševiča. Srbským premiérom sa stal v roku 2004, keď sa mu podarilo dať dohromady menšinovú vládnu koalíciu a zaistiť jej podporu v parlamente.
Kritici tvrdia, že Koštunica sa svojou nacionalistickou rétorikou v otázke odštiepeneckej provincie Kosovo pripravil o kredit reformátora a zmiernil reformy, aby si v Skupštine udržal podporu Miloševičových socialistov.
TOMISLAV NIKOLIČ (54) - Srbská radikálna Strana (SRS):
Nikolič SRS vedie od februára 2003, keď predseda radikálov Vojislav Šešelj dobrovoľne predstúpil pred haagsky tribunál OSN čeliť obvineniam z vojnových zločinov z čias juhoslovanských vojen z 90. rokov.
Nikolič nacionalistické zameranie strany mierne presunul populistickými sľubmi na témy ako chudoba a korupcia. Tiež zmiernil postoj v národných otázkach: Šešeljovu víziu Veľkého Srbska označuje za dlhodobý projekt a tvrdí, že aj keď radikáli nikdy neprijmú nezávislosť Kosova, do vojny o provinciu Srbsko nezatiahnu.
BOŽIDAR DJELIČ (41) - Demokratická strana (DS):
Djelič, ekonóm so západným vzdelaním, sa do Srbska vrátil krátko po tom, čo reformátori v roku 2000 zvrhli Miloševiča. Pôsobil ako minister financií za vlády premiéra Zorana Djindjiča, zavraždeného v marci 2003. Po atentáte sa vrátil k obchodu. Srbský prezident Boris Tadič ho na post premiéra navrhol s tým, že je nositeľom Djindjičovho dedičstva. Prozápadný expert je schopný posilniť hospodárstvo a urýchliť cestu Srbska do EÚ.
MLADJAN DINKIČ (42) - G17 Plus:
Dinkič, minister financií v Koštunicovej vláde, sa prezentuje ako technokrat zameraný na rozvoj a trhové reformy. Kritici mu pripisujú zodpovednosť za vysokú nezamestnanosť a chudobu. Jeho imidž koncom roka 2006 utrpel kvôli nerozhodnému postupu vo veci svojej rezignácie, ktorú avizoval pre prípad, že EÚ neobnoví predvstupové rozhovory s Belehradom zmrazené kvôli nevydaniu generála Ratka Mladiča haagskemu tribunálu OSN. Napriek tomu, že EÚ rozhovory neobnovila, Dinkič na ministerskom poste zostal.
IVICA DAČIČ (41) - Socialistická strana Srbska (SPS):
Dačiča v decembri 2006 zvolili za predsedu svojho času mocnej SPS. Na poste nahradil Miloševiča, ktorý v marci toho roku zomrel v cele haagskeho tribunálu OSN. Dačič zostal verný bojovnej rétorike, ktorá v 90. rokoch viedla k izolácii a chudobe Srbska.
ČEDOMIR JOVANOVIČ (35) - Liberálnodemokratická strana (LDP):
Jovanovič bol počas protimiloševičovských protestov študentským lídrom. Po zavraždení Djindjiča pôsobil ako vicepremiér. Ako jediný politik hovorí, že Srbsku sa bude lepšie dariť bez Kosova. Koštunicu aj DS obviňuje z toho, že sa snažia získať hlasy nacionalistických voličov a že urobili ústupky pri reformách.
1 ari žab
