Viedeň 5. apríla (TASR) - Približne 300.000 detí oveľa mladších ako 18 rokov pôsobí v rozličných armádach, ozbrojených skupinách a bojuje v súčasnosti v asi 30 vojnových konfliktoch sveta. Najviac detí zapojených do ozbrojených konfliktov pochádza z Afriky, Ázie a Južnej Ameriky.
Deti sa však regrutujú a sú zapojené do vojen dokonca aj z Európy a Blízkeho východu, uvádza sa v najnovšej správe Amnesty International (AI). Najviac detí zapojených so zbraňou v ruke do konfliktov pochádza zo Sudánu, Sierry Leone, Ugandy, Afganistanu a Srí Lanky. No aj z Británie je v nasadení približne 9000 mladistvých žoldnierov.
Maloletí, ako ďalej uvádza AI, sú regrutovaní nielen zo strany opozičných strán, alebo rebelských skupín, ale aj štátnymi armádami. Organizácia došla k záveru, že hlavne v ázijských štátoch nie je nič výnimočné, ak má vládna armáda v stavoch mladšie osoby ako 18 rokov. Väčšina z nich má od 15 do 18 rokov, AI však dospela k smutnému záveru, že sa nájdu aj "desaťroční vojačikovia". Maloletí sú predovšetkým používaní pre nebezpečné misie, ako je kladenie pozemných mín a špionážne akcie. V posledných rokoch sa však berú do armád a rozličných ozbrojených skupín aj z dôvodu, že sa úplne bezproblémovo podriaďujú rozkazom starších predstavených.
Deti bývajú v ozbrojených skupinách často pod vplyvom drog, aby ľahšie a ochotne vykonávali bojové úlohy. Nie je neobvyklé, že deti regrutujú násilím. Ďalším dôležitým faktorom, prečo vstupujú do ozbrojených zložiek, je bieda, slabé sociálne vymoženosti a v neposlednom rade svoju bezcitnú úlohu hrá aj dobre cielená propaganda.
OSN prijala v máji minulého roku dodatkový protokol ku Konvencii o ľudských právach pre deti, aby zabránila zapájaniu sa maloletých do vojnových konfliktov. V dokumente sa okrem iného uvádza, že "vlády krajín celého sveta sa všetkými dostupnými prostriedkami budú snažiť o to, aby neboli zapájaní do bojových nasadení vojaci mladší ako 18 rokov, pričom protokol by mal platiť, ako pre vládne, tak aj rebelské jednotky". V dokumente sa ďalej vyzývajú všetky štáty sveta, aby hranica povolávania do armády nebola nižšia ako 18 rokov. Doteraz podpísalo dokument 68 krajín sveta.
