Očakáva sa, že tento krok vyvolá obrovské nepokoje u ruských nacionalistov. Socha vojaka, príslušníka armády Josifa Stalina, poburovala mnohých obyvateľov Estónska, ktoré muselo znášať päťdesiatročnú sovietsku okupáciu. Pri soche sa však stretávali vojnoví veteráni a ich stúpenci, ktorí si tu každý rok pripomínajú víťazstvo Sovietskeho zväzu nad fašizmom. Pod pamätníkom sú pochované aj telá niekoľkých vojakov Červenej armády.
Vláda zakázala zhromaždenia pred pamätníkom potom, čo sa tam odohralo niekoľko potýčok medzi etnickými Estóncami a rusky hovoriacimi občanmi. Nová legislatíva povoľuje premiestnenie sôch a pamätníkov z nevhodných miest. Prezident Toomas Hendrik Ilves podpísal zákon, ktorý predtým schválila dvojtretinová väčšina parlamentu. Premiér Andrus Ansip povedal, že vláda telá padlých vojakov pochová na inom mieste a sochu premiestni na cintorín v priebehu niekoľkých mesiacov. "Pamätníky musia ľudí spájať, tento však ľudí rozdeľuje," dodal premiér.
V Moskve zákon kritizoval prokremeľský poslanec Konstantin Kosačev, predseda zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu, ktorý ho nazval "nemorálnym". "Toto je nepochybne útok a zneuctenie pamiatky 70 tisíc vojakov, ktorí položili svoje životy v boji s fašizmom na estónskom území," povedal Kosačev. Pamätník je často zdrojom rozporov medzi Estónskom a Moskvou, ktorá Estónsko a Lotyšsko obviňuje z diskriminácie rusky hovoriacich skupín.
Estónsko spolu so svojimi susedmi Litvou a Lotyšskom boli okupované Sovietskym zväzom do roku 1940, ale v roku 1941 nacistické Nemecko obsadilo Estónsko. Červená armáda, ktorá sa považovala za osloboditeľov, sa zmocnila Estónska znova v roku 1944. Po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 Estónsko získalo nezávislosť.
