Washington 9. januára (TASR) - Dve sondy amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktoré navštívili Mars pred 30 rokmi, sa mohli na červenej planéte doslova potkýnať o mimozemské mikróby, no nielenže si ich nevšimli, ale ich mohli nechtiac zabiť.
Túto hypotézu vyjadril jeden z popredných vedcov NASA Dirk Schulze-Makuch, profesor geológie Washingtonskej štátnej univerzity a autor nového výskumu, ktorého tézy zazneli na nedeľňajšom zasadnutí Americkej astronomickej spoločnosti v Seattli.
Problémom podľa neho je, že vesmírne sondy Viking v rokoch 1976-77 hľadali na Marse "nesprávnu" formu života a nespoznali ju.
Najnovšie sondy, ktoré mapujú Mars v súčasnosti, poslali na Zem množstvo vzrušujúcich záberov, z ktorých vedci po dôkladnej expertíze vyvodili, že na Marse kedysi existovala voda. Minulý týždeň dokonca predložili nové zábery, podľa ktorých geologické zmeny reliéfu Marsu naznačujú, že voda tadiaľ dodnes príležitostne tečie.
Sondy Viking v 70. rokoch minulého storočia na Marse nenašli žiadne známky života. Bolo to však preto, že Viking hľadal život podobný pozemskej forme, kde slaná voda je základnou vnútornou zložkou živých buniek.
Vzhľadom na chladné podmienky na Marse sa však život na tejto planéte mohol vyvinúť tak, že základnou vnútornou tekutinou bola zmes vody a peroxidu vodíka, tvrdí Schulze-Makuch. Táto zmes totiž dokáže zostať v tekutom stave aj pri veľmi nízkych teplotách (-55,56 stupňov Celzia), pri zmrznutí neničí bunkové tkanivo a dokáže dokonca nasávať vodnú paru z ovzdušia.
Experimenty misie Viking si nielenže nemohli všimnúť život založený na peroxide vodíka, ale ho v skutočnosti mohli zabiť - tým, že mikróby utopili alebo uvarili, hovorí Schulze-Makuch.
V rámci jedného z experimentov totiž sonda Viking liala na marťanskú pôdu vodu. Ak by v nej bol v tom čase aj existoval nejaký život postavený na báze peroxidu vodíka, nutne sa musel utopiť. Súčasťou iného experimentu bolo zasa zahrievanie pôdy, "aby sme videli, či sa niečo stane", to však marťanské mikróby mohlo jedine upiecť, dodáva vedec.
"Problémom bolo, že v tom čase nemali ani tušenia o prostredí na Marse," vysvetľuje Schulze-Makuch. Priznáva, že svoju hypotézu o existencii mikróbov na Marse nemôže dokázať, no "vzhľadom na prostredie na Marse a evolúciu takáto adaptácia z biochemického hľadiska dáva zmysel".
V posledných rokoch vedci našli formy života v extrémnych podmienkach aj na Zemi, a to v takých kútoch, kde by život nikto nečakal. Takýmto prostredím, ktoré sa dosiaľ považovalo za silne nehostinné pre život, je napríklad extrémne kyslá rieka v Španielsku, zamrznuté jazerá v Antarktíde či horúce podmorské gejzíry v hlbinách oceánov.
Vedci si čoraz viac uvedomujú, že pri pátraní po mimozemských formách života musia upustiť od geocentrizmu a nehľadať život, ako ho poznáme na Zemi. "Problémom totiž je, že vedci nájdu len to, čo hľadajú," upozorňuje profesorka geologických vied z Pennovej štátnej univerzity Katherine Freemanová.
Ostatní vedci uznávajú, že Schulze-Makuchova teória o vzniku života na Marse má v sebe istú logiku a nie sú voči nej a priori odmietaví. Práve naopak, túto možnosť celkom pripúšťajú. Je však treba urobiť ešte veľa práce, aby ich to úplne presvedčilo.
