Praha 8. januára (TASR) Pred 30 rokmi zverejnenú Chartu ď77 podpísalo v bývalom Československu 1800 ľudí, z toho na Slovensku dvadsať. To preto, že politický odpor bol na Slovensku slabší, pretože Slovensko prežívalo "normalizáciu" inak než Česko, ale aj preto, že odpor proti režimu bol iný, pretože Slovensko bolo iné. Konštatuje v komentári český denník Lidové noviny.
"Normalizácia" po roku 1968 mala na Slovensku prívetivejšiu tvár než v Česku. Predovšetkým dala Slovákom pocit štátnosti, pretože federalizácia sa stala jedinou vecou z Pražskej jari, ktoré prežila august 1968.
Šéfom komunistov a potom aj prezidentom sa stal Slovák Gustáv Husák, Slováci obsadili množstvo kľúčových funkcií a vďaka veľkým dotáciám sa Slovensko hospodársky aj životnou úrovňou výrazne priblížilo Česku.
Normalizačné represie boli na Slovenku menšie než v Česku. Chartisti neboli na Slovensku aj preto, že vedúcou silou odporu proti komunizmu bola katolícka cirkev a intelektuálne kruhy s ňou spojené. Kruhy, do značnej miery nadväzujúce na klérofašistický slovenský štát, a teda protičesky či protičeskoslovensky orientované. Katolíckym kňazom by tak v prípade podpisu Charty ď77 hrozili nielen represie od komunistov, ale aj postih zo strany cirkvi.
Slovensko síce nemalo svojich chartistov, ale malo svoju katolícku sviečkovú demonštráciu v roku 1988 najväčší protirežimný protest 80. rokov. Požiadavkou demonštrantov ale nebola občianska, ale náboženská sloboda.
Slovensko bolo a je iné. Ale v Česku v posledných takmer slobodných voľbách pred nástupom socializmu v roku 1946 vyhrali komunisti, na Slovensku presvedčivo demokrati. A tisícka chartistov toto české zlyhanie nevymaže, uzatvárajú komentár Lidové noviny.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
