Mexiko 8. januára (TASR) - Mexičanov dlho učili, že vymretie väčšiny ich indiánskych predkov majú na svedomí španielski dobyvatelia. Nedávny výskum však ukázal, že celá vec pravdepodobne nie je taká jednoduchá.
Za počiatočné vymieranie mexických domorodcov sa stále pripisuje vina conquistadorom, španielskym dobyvateľom, ktorí začali prichádzať do Mexika v roku 1519. Ešte prudšie epidémie v rokoch 1645 a 1576 však pravdepodobne spôsobila domáca horúčka, ktorá zapríčiňovala silné krvácanie, a šírili ju potkany. Tvrdia to mexickí vedci.
Tento názor vyvolal vášnivé debaty v mexických akademických kruhoch. Jeden tábor tvrdí, že epidémie mohli šíriť potkany migrujúce v častých obdobiach sucha (abnormálne kruté suchá možno vyhnali potkanov do ľudských obydlí, alebo naopak).
Ďalší vedci tvrdia, že španielski baníci, ktorí neskôr prišli do krajiny, zrejme pri hľadaní zlata a striebra narušili životné prostredie hlodavcov, nakazených vírusom.
Svoje presvedčenie opierajú o jeden z prvých, odborne vierohodných záznamov o epidémii - o text, ktorý bol stáročia stratený, až kým ho nenašli v jednom španielskom archíve.
Dr. Francisco Hernández - lekár španielskeho kráľa, ktorý bol svedkom epidémie v roku 1576 a robil pitvy - opísal horúčku, vyvolávajúcu také silné krvácanie ako v prípadoch infikovania vírusom Ebola.
Horúčka postihla takmer celú indiánsku populáciu, pričom zabila štyroch z piatich nakazených ľudí, často v priebehu jedného dvoch dní.
"Krv im tiekla v uší a v mnohých prípadoch sa im doslova liala aj z nosa," napísal lekár. "Z tých, u ktorých sa choroba prejavila, sa takmer nikto nezachránil," dodal.
Epidemiológ a profesor mikrobiológie na mexickej univerzite Dr. Rodolfo Acuna-Soto v roku 2000 preložil Hernándezovo dielo z latinčiny. Potom uskutočnil výskum v mieste výskytu horúčky v izolovaných mexických centrálnych vysočinách, kde potkany pravdepodobne šírili chorobu močom a výkalmi.
Teória Dr. Acunu-Sota vyvracia mienku, že väčšinu mexického indiánskeho obyvateľstva vyhubili choroby dovlečené Španielmi, voči ktorým neboli domorodci ani trochu odolní, napríklad kiahne.
Odborník vyhlasuje, že historici v Mexiku sú jeho teóriou pohoršení. "Pôvod epidémií sa zväčša neskúmal preto, lebo bolo politicky jednoduchšie viniť z týchto hrozných vecí Španielov. Taká bola oficiálna verzia dejín," uviedol.
Samozrejme, dovlečené choroby ako kiahne, osýpky a brušný týfus takisto vyhubili od roku 1571 obrovské množstvo ľudí. Lenže epidémie z rokov 1545 a 1576 postihli tých ľudí a ich deti, čo prežili prvú nákazu a už mali vypestovanú určitú odolnosť.
Hoci neexistujú žiadne spoľahlivé čísla o mexickej populácii v 16. storočí, jej počet sa odhaduje od šesť do 25 miliónov, pričom je známe, že v roku 1600 zostali nažive iba dva milióny ľudí.
Iný mexický vedec však tvrdí, že potkany zmienené v starom texte sa do krajiny dostali z Európy a Ázie a zapríčinili nákazu, pri ktorej postihnutí zvracali krv.
