Charta 77 má 30 rokov

(Zdroj: Ondřej Němec)

Prvým a najdlhšie pôsobiacim opozičným či disidentským hnutím v krajinách sovietskeho bloku, ktoré neskôr inšpirovalo podobné hnutia v iných krajinách. Tak charakterizoval Chartu 77 jeden z jej najznámejších signatárov Václav Havel. História Charty sa začala písať pred tridsiatimi rokmi. Prvá prípravná schôdzka sa konala 10. decembra 1976.

V byte Jaroslava Kořana v Tyršovej ulici v pražskom Novom Meste sa vtedy okrem majiteľa bytu zišli Václav Havel, Pavel Kohout, Václav Vendelín Komeda, Jiří Němec a Zdeněk Mlynář. Dohodli sa na tom, že by bolo dobré založiť nejakú trvalú občiansku iniciatívu, ktorá sa bude venovať obrane ľudských práv. Na ďalšie dve decembrové schôdzky prišli podľa Havlových slov ešte Ludvík Vaculík, Jiří Hájek a Petr Uhl; ten neskôr spomínal, že sa ich zúčastnil i Pavel Landovský a Pavel Bergmann.

V priebehu decembra 1976 bol prezentovaný text prehlásenia, ktoré sa obracia na vtedajšie štátne orgány, aby dodržiavali zákony. Pôvodne malo prehlásenie dlhšiu verziu. Zvažovať sa museli aj námietky právnikov, aby formulácie vyhovovali platným zákonom. Škrtalo sa a prepisovalo dokedy nebol text hotový. Dostal názov Charta 77. Autori prehlásenia zároveň oznámili, že skupina občanov vytvára voľnú občiansku iniciatívu, ktorá sa bude zasadzovať o rešpektovanie a dodržiavanie ľudských a občianskych práv.

Spoločenstvo usilujúce sa o ľudské práva sa začalo vytvárať pri súdnom procese s mladými hudobníkmi z kapely The Plastic People of the Universe, ktorí boli súdení za údajné výtržníctvo. Impulzom pre vznik Charty sa potom stalo zverejnenie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tieto dokumenty zakotvené v helsinských dohodách z roku 1975, prijaté i československou reprezentáciou, vstúpili do platnosti v marci 1976, avšak do skutočnej praxe ich vtedajší komunistický režim neuviedol.

Prvými hovorcami Charty sa stali bývalý minister zahraničia Jiří Hájek, dramatik Václav Havel a filozof Jan Patočka. Medzi Vianocami a Novým rokom svoje podpisy pod text Charty 77 pripojilo 242 signatárov. Do januára 1990 sa k Charte prihlásilo cez 1800 signatárov a len 25 z nich svoj podpis verejne odvolalo.

Plánovanému zverejneniu Charty na Troch kráľov a predaniu vrcholným československým inštitúciám polícia zabránila. Text však vzápätí vyšiel v popredných svetových denníkoch a pozornosť mu venovali západné tlačové agentúry a rozhlasové stanice. V československých oficiálnych médiách pred novembrom 1989 nikdy publikovaný nebol.

Charta 77 nemala stranícke ciele, neprofilovala sa ako základňa k opozičnej politickej činnosti. Nepredstavovala teda žiadne „vyhlásenie vojny“ vládnucemu režimu a taktiež nespochybňovala legitímnosť existujúceho spoločenského systému. Chcela s politickou a štátnou mocou viesť konštruktívny dialóg. Napriek tomu ju vtedajší režim vnímal ako ohrozenie svojej moci. „Zostavili ju najlepšie mozgy 'opozície', je preto napísaná tak rafinovane, že keby sme dovolili zverejniť ju, 90 percent našich ľudí by nepochopilo, v čom je jej nebezpečenstvo,“ povedal neskôr minister vnútra Jaromír Obzina.

Proti chartistom režim rozpútal rozsiahlu propagandistickú kampaň, do ktorej vmanipuloval najširšie vrstvy obyvateľstva. Jej vrcholom bola takzvaná Anticharta, ktorú prijali umelci na slávnostnom zhromaždení v Národnom divadle v Prahe. Okrem toho režim zasahoval proti disidentom aj silou – zatýkavaním, výsluchmi, domovými prehliadkami, nútil ich k vysťahovaniu z republiky. Napriek väzneniam a perzekúcii však činnosť Charty pokračovala. Do novembra 1989 vydali hovorcovia 572 závažných dokumentov, v ktorých Charta 77 otvorene vyslovovala stanoviská k rôznym politickým a spoločenským javom, predovšetkým k porušovaniu ľudských práv. Charta tiež zaisťovala množstvo ďalších iniciatív ako bol Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) alebo neskôr Československý helsinský výbor.

V súvislosti s Chartou vznikali aj politicky orientované iniciatívy ako Hnutie za občiansku slobodu (HOS), Obroda alebo podpisová akcia Několik vět. Spolu s ďalšími nezávislými iniciatívami potom koncom 80. rokov pomohla vytvoriť priestor pre prechod k demokratickým zmenám v Československu. Charta 77 ukončila oficiálne činnosť na stretnutí hovorcov v Prahe 3. novembra 1992, kedy vo svojom záverečnom prehlásení konštatovala, že dohrala svoju historickú úlohu.

História Charty 77

September 1976 - V priebehu súdneho procesu s mladými hudobníkmi okolo kapely The Plastic People of the Universe sa začalo tvoriť spoločenstvo usilujúce o ľudské práva.

13. október 1976 - V Zbierke zákonov ČSSR (č. 120) bol zverejnený Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli menom ČSSR podpísané v roku 1968, potvrdené v Helsinkách v roku 1975 a do platnosti vstúpili v marci 1976. Pokračovanie...

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  6. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  7. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  10. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 306
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 4 730
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 994
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 614
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 767
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 578
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 556
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 217
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 214
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 142

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Lídri Činy, Ruska a Nemecka si Trumpovu reč v OSN neprišli ani vypočuť.

BLOG CAFÉ EURÓPA

Café Európa: Ako dobehnúť západné platy v EÚ?

Môže sa sociálna úroveň medzi východom a západom priblížiť?

Neprehliadnite tiež

Svet

Čoraz viac utečencov sa snaží do EÚ dostať cez Slovensko, Rakúsko už kontroluje hranice

V Rakúsku sa doteraz nestalo, aby vojaci pomáhali pri klasickej policajnej činnosti. Ale je to potrebné, povedal rakúsky minister.

Svet

Čínu straší Trumpov prístup ku KĽDR, vyzýva na zdržanlivosť

Kim Čong-una Trumo nazval raketovým mužíkom na samovražednej misii.

Svet

Zo súdu v maďarskom Györi ušiel väzeň. Medzinárodný zatykač na neho ešte nevydali

Zvezdovics, ktorý si odpykáva trest od roku 2013 za lúpeže, má príspevky na sociálnych sieťach.

Svet

Cvičenie Západ 2017 bude pokračovať s jadrovými zbraňami, varuje poľský minister

Jadrové zbrane neboli zahrnuté do programu manévrov, uviedol Antoni Macierewicz.