SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Charta 77 má 30 rokov

(Zdroj: Ondřej Němec)

Prvým a najdlhšie pôsobiacim opozičným či disidentským hnutím v krajinách sovietskeho bloku, ktoré neskôr inšpirovalo podobné hnutia v iných krajinách. Tak charakterizoval Chartu 77 jeden z jej najznámejších signatárov Václav Havel. História Charty sa začala písať pred tridsiatimi rokmi. Prvá prípravná schôdzka sa konala 10. decembra 1976.

V byte Jaroslava Kořana v Tyršovej ulici v pražskom Novom Meste sa vtedy okrem majiteľa bytu zišli Václav Havel, Pavel Kohout, Václav Vendelín Komeda, Jiří Němec a Zdeněk Mlynář. Dohodli sa na tom, že by bolo dobré založiť nejakú trvalú občiansku iniciatívu, ktorá sa bude venovať obrane ľudských práv. Na ďalšie dve decembrové schôdzky prišli podľa Havlových slov ešte Ludvík Vaculík, Jiří Hájek a Petr Uhl; ten neskôr spomínal, že sa ich zúčastnil i Pavel Landovský a Pavel Bergmann.

V priebehu decembra 1976 bol prezentovaný text prehlásenia, ktoré sa obracia na vtedajšie štátne orgány, aby dodržiavali zákony. Pôvodne malo prehlásenie dlhšiu verziu. Zvažovať sa museli aj námietky právnikov, aby formulácie vyhovovali platným zákonom. Škrtalo sa a prepisovalo dokedy nebol text hotový. Dostal názov Charta 77. Autori prehlásenia zároveň oznámili, že skupina občanov vytvára voľnú občiansku iniciatívu, ktorá sa bude zasadzovať o rešpektovanie a dodržiavanie ľudských a občianskych práv.

Spoločenstvo usilujúce sa o ľudské práva sa začalo vytvárať pri súdnom procese s mladými hudobníkmi z kapely The Plastic People of the Universe, ktorí boli súdení za údajné výtržníctvo. Impulzom pre vznik Charty sa potom stalo zverejnenie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tieto dokumenty zakotvené v helsinských dohodách z roku 1975, prijaté i československou reprezentáciou, vstúpili do platnosti v marci 1976, avšak do skutočnej praxe ich vtedajší komunistický režim neuviedol.

Prvými hovorcami Charty sa stali bývalý minister zahraničia Jiří Hájek, dramatik Václav Havel a filozof Jan Patočka. Medzi Vianocami a Novým rokom svoje podpisy pod text Charty 77 pripojilo 242 signatárov. Do januára 1990 sa k Charte prihlásilo cez 1800 signatárov a len 25 z nich svoj podpis verejne odvolalo.

Plánovanému zverejneniu Charty na Troch kráľov a predaniu vrcholným československým inštitúciám polícia zabránila. Text však vzápätí vyšiel v popredných svetových denníkoch a pozornosť mu venovali západné tlačové agentúry a rozhlasové stanice. V československých oficiálnych médiách pred novembrom 1989 nikdy publikovaný nebol.

Charta 77 nemala stranícke ciele, neprofilovala sa ako základňa k opozičnej politickej činnosti. Nepredstavovala teda žiadne „vyhlásenie vojny“ vládnucemu režimu a taktiež nespochybňovala legitímnosť existujúceho spoločenského systému. Chcela s politickou a štátnou mocou viesť konštruktívny dialóg. Napriek tomu ju vtedajší režim vnímal ako ohrozenie svojej moci. „Zostavili ju najlepšie mozgy 'opozície', je preto napísaná tak rafinovane, že keby sme dovolili zverejniť ju, 90 percent našich ľudí by nepochopilo, v čom je jej nebezpečenstvo,“ povedal neskôr minister vnútra Jaromír Obzina.

Proti chartistom režim rozpútal rozsiahlu propagandistickú kampaň, do ktorej vmanipuloval najširšie vrstvy obyvateľstva. Jej vrcholom bola takzvaná Anticharta, ktorú prijali umelci na slávnostnom zhromaždení v Národnom divadle v Prahe. Okrem toho režim zasahoval proti disidentom aj silou – zatýkavaním, výsluchmi, domovými prehliadkami, nútil ich k vysťahovaniu z republiky. Napriek väzneniam a perzekúcii však činnosť Charty pokračovala. Do novembra 1989 vydali hovorcovia 572 závažných dokumentov, v ktorých Charta 77 otvorene vyslovovala stanoviská k rôznym politickým a spoločenským javom, predovšetkým k porušovaniu ľudských práv. Charta tiež zaisťovala množstvo ďalších iniciatív ako bol Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) alebo neskôr Československý helsinský výbor.

V súvislosti s Chartou vznikali aj politicky orientované iniciatívy ako Hnutie za občiansku slobodu (HOS), Obroda alebo podpisová akcia Několik vět. Spolu s ďalšími nezávislými iniciatívami potom koncom 80. rokov pomohla vytvoriť priestor pre prechod k demokratickým zmenám v Československu. Charta 77 ukončila oficiálne činnosť na stretnutí hovorcov v Prahe 3. novembra 1992, kedy vo svojom záverečnom prehlásení konštatovala, že dohrala svoju historickú úlohu.

Skryť Vypnúť reklamu

História Charty 77

September 1976 - V priebehu súdneho procesu s mladými hudobníkmi okolo kapely The Plastic People of the Universe sa začalo tvoriť spoločenstvo usilujúce o ľudské práva.

13. október 1976 - V Zbierke zákonov ČSSR (č. 120) bol zverejnený Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli menom ČSSR podpísané v roku 1968, potvrdené v Helsinkách v roku 1975 a do platnosti vstúpili v marci 1976. Pokračovanie...

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  4. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  5. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  6. Bývanie v meste predlžuje život
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  6. Bývanie v meste predlžuje život
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  10. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 949
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 349
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 680
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 503
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 295
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 082
  7. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 016
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 899
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 623
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 456
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Novinár Marek Vagovič.
Moniku Jankovskú privádzajú na NAKA v Nitre.
Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Predseda Smeru Robert Fico.

Neprehliadnite tiež

Ubytovanie migrantov zvyšuje napätie medzi Madridom a Kanárskymi ostrovmi

Starostka mesta Morgan pohrozila hotelom pokutou, ak budú od nového roka naďalej prenajímať izby španielskej vláde.

Ilustračná fotografia.

Francúzsky Senát navrhol uznať Náhorný Karabach, Baku protestuje

Ministerstvo si predvolalo francúzskeho veľvyslanca v Baku.

Nevybuchnutá munícia porozhadzovaná v zničenom muničnom sklade v azerbajdžanskom meste Aejgestan, na predmestí Stepanakertu v samozvanom regióne Náhorný Karabach.

Banksyho dielo Vták s granátom sa v Holandsku vydražilo za 170-tisíc eur

Výtvarné dielo vytvorené v roku 2002 kúpil holandský zberateľ.

Banksy svoju skutočnú identitu utajuje.

Partnerka Assangea poprosila Trumpa o udelenie milosti

Assange sa nachádza v britskej väzenskej cele s vysokým stupňom stráženia.

Priaznivci Juliana Assangea.