Charta 77 má 30 rokov

(Zdroj: Ondřej Němec)

Prvým a najdlhšie pôsobiacim opozičným či disidentským hnutím v krajinách sovietskeho bloku, ktoré neskôr inšpirovalo podobné hnutia v iných krajinách. Tak charakterizoval Chartu 77 jeden z jej najznámejších signatárov Václav Havel. História Charty sa začala písať pred tridsiatimi rokmi. Prvá prípravná schôdzka sa konala 10. decembra 1976.

V byte Jaroslava Kořana v Tyršovej ulici v pražskom Novom Meste sa vtedy okrem majiteľa bytu zišli Václav Havel, Pavel Kohout, Václav Vendelín Komeda, Jiří Němec a Zdeněk Mlynář. Dohodli sa na tom, že by bolo dobré založiť nejakú trvalú občiansku iniciatívu, ktorá sa bude venovať obrane ľudských práv. Na ďalšie dve decembrové schôdzky prišli podľa Havlových slov ešte Ludvík Vaculík, Jiří Hájek a Petr Uhl; ten neskôr spomínal, že sa ich zúčastnil i Pavel Landovský a Pavel Bergmann.

V priebehu decembra 1976 bol prezentovaný text prehlásenia, ktoré sa obracia na vtedajšie štátne orgány, aby dodržiavali zákony. Pôvodne malo prehlásenie dlhšiu verziu. Zvažovať sa museli aj námietky právnikov, aby formulácie vyhovovali platným zákonom. Škrtalo sa a prepisovalo dokedy nebol text hotový. Dostal názov Charta 77. Autori prehlásenia zároveň oznámili, že skupina občanov vytvára voľnú občiansku iniciatívu, ktorá sa bude zasadzovať o rešpektovanie a dodržiavanie ľudských a občianskych práv.

Spoločenstvo usilujúce sa o ľudské práva sa začalo vytvárať pri súdnom procese s mladými hudobníkmi z kapely The Plastic People of the Universe, ktorí boli súdení za údajné výtržníctvo. Impulzom pre vznik Charty sa potom stalo zverejnenie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tieto dokumenty zakotvené v helsinských dohodách z roku 1975, prijaté i československou reprezentáciou, vstúpili do platnosti v marci 1976, avšak do skutočnej praxe ich vtedajší komunistický režim neuviedol.

Prvými hovorcami Charty sa stali bývalý minister zahraničia Jiří Hájek, dramatik Václav Havel a filozof Jan Patočka. Medzi Vianocami a Novým rokom svoje podpisy pod text Charty 77 pripojilo 242 signatárov. Do januára 1990 sa k Charte prihlásilo cez 1800 signatárov a len 25 z nich svoj podpis verejne odvolalo.

Plánovanému zverejneniu Charty na Troch kráľov a predaniu vrcholným československým inštitúciám polícia zabránila. Text však vzápätí vyšiel v popredných svetových denníkoch a pozornosť mu venovali západné tlačové agentúry a rozhlasové stanice. V československých oficiálnych médiách pred novembrom 1989 nikdy publikovaný nebol.

Charta 77 nemala stranícke ciele, neprofilovala sa ako základňa k opozičnej politickej činnosti. Nepredstavovala teda žiadne „vyhlásenie vojny“ vládnucemu režimu a taktiež nespochybňovala legitímnosť existujúceho spoločenského systému. Chcela s politickou a štátnou mocou viesť konštruktívny dialóg. Napriek tomu ju vtedajší režim vnímal ako ohrozenie svojej moci. „Zostavili ju najlepšie mozgy 'opozície', je preto napísaná tak rafinovane, že keby sme dovolili zverejniť ju, 90 percent našich ľudí by nepochopilo, v čom je jej nebezpečenstvo,“ povedal neskôr minister vnútra Jaromír Obzina.

Proti chartistom režim rozpútal rozsiahlu propagandistickú kampaň, do ktorej vmanipuloval najširšie vrstvy obyvateľstva. Jej vrcholom bola takzvaná Anticharta, ktorú prijali umelci na slávnostnom zhromaždení v Národnom divadle v Prahe. Okrem toho režim zasahoval proti disidentom aj silou – zatýkavaním, výsluchmi, domovými prehliadkami, nútil ich k vysťahovaniu z republiky. Napriek väzneniam a perzekúcii však činnosť Charty pokračovala. Do novembra 1989 vydali hovorcovia 572 závažných dokumentov, v ktorých Charta 77 otvorene vyslovovala stanoviská k rôznym politickým a spoločenským javom, predovšetkým k porušovaniu ľudských práv. Charta tiež zaisťovala množstvo ďalších iniciatív ako bol Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) alebo neskôr Československý helsinský výbor.

V súvislosti s Chartou vznikali aj politicky orientované iniciatívy ako Hnutie za občiansku slobodu (HOS), Obroda alebo podpisová akcia Několik vět. Spolu s ďalšími nezávislými iniciatívami potom koncom 80. rokov pomohla vytvoriť priestor pre prechod k demokratickým zmenám v Československu. Charta 77 ukončila oficiálne činnosť na stretnutí hovorcov v Prahe 3. novembra 1992, kedy vo svojom záverečnom prehlásení konštatovala, že dohrala svoju historickú úlohu.

História Charty 77

September 1976 - V priebehu súdneho procesu s mladými hudobníkmi okolo kapely The Plastic People of the Universe sa začalo tvoriť spoločenstvo usilujúce o ľudské práva.

13. október 1976 - V Zbierke zákonov ČSSR (č. 120) bol zverejnený Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli menom ČSSR podpísané v roku 1968, potvrdené v Helsinkách v roku 1975 a do platnosti vstúpili v marci 1976. Pokračovanie...

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 13 635
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 095
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 444
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 904
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 756
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 704
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 445
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 438
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 420
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 174

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

Neprehliadnite tiež

Hitlerov osobný telefón vydražili za takmer štvrť milióna dolárov

Najviac ponúkol nemenovaný kupec, ktorý sa zúčastnil dražby prostredníctvom telefonickej linky.

Trump prekvapil Švédov, svoje vyjadrenia vysvetľoval na twitteri

Bývalý šéf švédskej diplomacie sa pýta, či Trump drogoval, keď sa zmieňoval o Švédsku v súvislosti s terorizmom.

Vo voľbách prezidenta Ekvádoru podľa odhadov zvíťazil kandidát vládnej strany

Exprezident sa po odchode z úradu po desiatich rokoch plánuje presťahovať do Belgicka, odkiaľ pochádza jeho manželka.

Nemecko chce kontrolovať utečencom telefóny, bojí sa zneužívania

Utečenci míňajú na pripojenie na internet aj tretinu svojich peňazí, chcú byť v spojení s rodinou a hľadajú aj trasy do Európy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop