Praha 6. januára (TASR) Pred 30 rokmi, 6. januára francúzsky denník Le Monde zverejnil text československej Charty 77. Ďalšie západoeurópske denníky publikovali text Charty 77 o deň neskôr, 7. januára 1977. Dokument dostalo aj československé Federálne zhromaždenie a prezidentská kancelária.
Petícia skupiny 242 českých disidentov a kritikov komunistického režimu vyzývala úrady ČSSR, aby dodržiavali medzinárodné dohody o občianskych a politických právach. Teda dohody, k dodržiavaniu ktorých sa ČSSR prihlásila. V októbri 1976 v Zbierke zákonov ČSSR bol publikovaný Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Dokument bol jedným zo záverov helsinskej konferencie.
Charta predstavovala najvýraznejší protest proti komunistickému režimu v 70. a 80. rokoch.
Dokument bol dielom skupiny disidentov okolo Václava Havla - Ludvíka Vaculíka, Pavla Landovského, Zdeňka Mlynářa, Pavla Kohouta a ďalších, ktorí na ňom pracovali od jesene 1976. Medzi prvými 242 signatármi Charty 77 boli aj také československé osobnosti ako Jaroslav Seifert, Jan Patočka či František Kriegl.
Tvrdá represia komunistického režimu voči signatárom charty v podobe výsluchov, zatýkania a rôzneho šikanovania odštartovala 7. januára. Nezaháľala ani vtedajšia propaganda. Ústredný denník československých komunistov Rudé právo, označilo osoby, ktoré Chartu podpísali, za samozvancov, stroskotancov a agentov imperializmu. Jedným z medzníkov sa stal 13. marec 1977, keď pri výsluchu na ŠtB zomrel Jan Patočka, jeden z troch hovorcov Charty 77.
Chartu podpísalo v rokoch 1977-89 takmer 1900 československých občanov. Asi 25 signatárov - po nátlaku úradov svoj podpis odvolalo. Charta 77 za 12 rokov publikovala 572 dokumentov. Po páde komunistického režimu sa viacero chartistov dostalo do vysokej politiky. Najvyššie Václav Havel, ktorý sa stal československým a neskôr českým prezidentom. Charta formálne ukončila svoju činnosť 3. novembra 1992.
Z bývalých chartistov zostala vo vysokej českej politike a verejnom živote už iba hŕstka osobností. Z ústavných činiteľov, ktorí majú chartistickú minulosť, je dnes najvyššie Pavel Rychetský, predseda Ústavného súdu ČR, a podpredseda Senátu Petr Pithart. S Chartou sú spojení aj úradujúci český minister zahraničných vecí Alexander Vondra a jeho námestník Jaroslav Bašta.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
