V Charte "boli ľudia veľmi rozmanitých názorov, lenže na rozdiel od dnešných českých politikov nehľadali stále jeden na druhého niečo, čím by mu ublížili, ale spolupracovali a ťahali za jeden povraz," povedal Havel v New Yorku, kam odcestoval na niekoľko mesiacov.
V českom prostredí sa podľa neho stáva, že raz za dvadsať rokov, keď prebehne určité striedanie generácií a dorastú iní ľudia s inou skúsenosťou, sa začínajú pomery meniť a otriasať. "To nemusí byť žiadna revolúcia. Dnes žijeme v spoločnosti, ktorá sa mlčky pozerá, ako sa naša krajina mení na jednu gigantickú aglomeráciu, kde za pár rokov nebude možné dýchať a kde nebude nič zelené. Mlčky na to ľudia pozerajú, pretože teraz bezprostredne ich to neohrozuje. Skôr či neskôr zistia, že to nie je dobrá cesta. Ísť proti väčšine bude vyžadovať statočnosť a možno, že príde doba, keď zrazu tí statoční začnú mať na dianie vplyv," domnieva sa exprezident. "Neviem, akú to bude mať podobu, ale verím, že veľmi nežnú, ako poznám naše pomery."
Charta sa stala modelom, ako čeliť totalitnému systému, ktorý má v rukách všetky mocenské nástroje, uviedol. "Dôležité je, že sa nesmie veľmi dopredu kalkulovať s tým, či to prinesie zajtra, pozajtra alebo popozajtra nejaký efekt. Ten efekt môže byť veľmi nepriamy, dlhodobý a takmer nepostrehnuteľný." Nakoniec sa môže stať, že takéto hnutie prerastie v dôležitú politickú silu. "Tak vzniklo Občianské fórum," pripomína.
Ukazuje sa, že takýto model nemusí byť zviazaný len s totalitou komunistického typu. Hoci konkrétne podmienky sú odlišné, princíp je univerzálny. "Či je diktatúra pravá alebo ľavá, je úplne jedno," povedal Havel.
Skúsenosti Charty 77 sa podľa neho snažia preberať napríklad severokórejskí, kubánski alebo barmskí disidenti. "Zdá sa, že Charta priniesla čosi, čo prekračuje zvláštnu dobu zrútenia komunizmu."
Autor: JAROSLAV RICHTER, čtk, New York
