fZ Miami Beach sa presťahovala do Beniakoviec. Spievala s Tinou Turner, Stevie Wonderom, Bruce Springsteenom, Paulom Youngom či Kool&The Gang, a potom, čo sa zoznámila s hudobníckou rodinou Szabadošovcov, ju videlo aj slovenské publikum. Na jazzových dňoch v Košiciach si ju Peter Lipa pozval na pódium, vystúpila aj na koncertoch saxafonistu Mila Suchomela. Hovorili sme s NICOLE McCLOUD.
Čo vás priviedlo na Slovensko?
„Môj priateľ Günter Kronstiner, ktorý pracoval v Austrii Viedeň ako tréner, chodil často na Slovensko. Zapáčilo sa mu tu, a tak si v Beniakovciach kúpil dom so záhradou. Ja som sem prišla na akýsi dôchodok, som rozhodnutá zostať tu . Dosť sa mi tu páči, milujem ten pokoj. Žiaden mestský hluk. Günter miluje zvieratá, okolo domu postavil búdky pre svoje vtáky. Takže jediné zvuky, ktoré vnímam, je spev vtáčikov a zvuk vody. Je to síce trochu zvláštne, keďže som žila v Miami Beach, ale na druhej strane mi to tu trochu pripomína môj domov v Spojených štátoch - mala som dom na tichej pláži.“
Naozaj vám tu nič nechýba?
„Chýbajú mi niektorí ľudia, no mojím životom je teraz Günter. A on je tu.“
Znamená to, že ste po odchode z USA skončili s hudbou?
„Myslela som si, že budem chvíľu oddychovať, no hudba mi chýba. Preto už teraz plánujem nahrať ďalší album, ktorého časť budem nahrávať tu a časť v USA.“
Keď ste sa sem sťahovali, nevedeli ste o Slovensku takmer nič. Ako ho vnímate teraz?
„Slovensko je pre mňa také jednoduché, romantické a trochu kuriózne. Babky v tých sukniach, halušky. Stále je veľa vecí, ktoré ma prekvapujú, no najviac prekvapujem samu seba.“
Čo tým myslíte?
„Neviem, čo si mám o sebe myslieť. Z rokenrolovej ženy je slovenská gazdiná. Som farmárska rokerka. Chvalabohu, že môžem zatiahnuť závesy, aby nikto nevidel ten môj rokenrol, keď varím obed (smiech). Nie som si istá, či je to normálne. No láska, rovnako ako hudba a pohár dobrého vína je korením života.“
Ako sa dievčatko z Kapského Mesta stalo americkou rokerkou?
„Do Spojených štátov sme sa presťahovali, keď som mala šesť rokov. To, že chcem spievať, som vedela odjakživa. Som nesmierne vďačná mojej mame, že mi dovolila vystupovať, ešte keď som bola neplnoletá. Ale ja sa nepovažujem za rokerku. Moje piesne sú zmesou rôznych štýlov. Na albumoch počujete všetko od hip-hopu, cez pop, reggae, r'n'b. Všetci ma však označovali za rokerku, podľa mňa aj preto, že keď vystupujem, tak sa moja energia premieňa na rokovú. Nikdy som nerobila rock, ako ho poznáte, mám vlastný štýl.
No to by ste museli prísť na Nicolin koncert, aby ste začali rozumieť tej energii.“(smiech)
Spolupracovali ste s mnohými známymi spevákmi. Na koho alebo na čo najradšej spomínate
„Je pravda, že som spolupracovala s množstvom skvelých umelcov a naozaj ma to s každým bavilo, s každým ma spája nejaká milá spomienka. No najviac však budem spomínať na chvíle, keď bolo moje meno napísané na tej istej menovke na dverách ako meno Michaela Jacksona. A preto som ho stále obťažovala, keď som mu vrážala do kancelárie.“
Ako takéto spolupráce začínajú?
„Niekedy stačí telefonát, inokedy som sa musela ukázať osobne. Nie vždy to bolo jednoduché, no bojovať o svoju príležitosť je v tomto biznise nutné.“
Máte ešte nejaký nesplnený profesionálny sen?
„Je veľa dobrých spevákov a ja by som si chcela zaspievať s kýmkoľvek z nich.“
Černosi majú džez v krvi, no vy ste si ho zamilovali až na Slovensku. Nie je to zvláštne?
„Áno, že je to veľmi divné?! Džez bol pre mňa stále niečím nudným a čomu som vôbec nerozumela. Až Peter Lipa mi ukázal pravú dušu džezu. A práve vďaka nemu som pevne presvedčená, že chcem zistiť aký džez naozaj je.“
Už ste stihli vystúpiť aj na Slovensku, ako vás prijalo nové publikum?
„Inak než v štátoch, no publikum je rôzne všade na svete. Keď som s publikom, je pre mňa najdôležitejšie, aby sa bavilo. Ja milujem ich a oni milujú mňa. Čo viac by som mohla chcieť?“
Začína sa nový rok, zvyknete bilancovať a dávať si predsavzatia?
„Samozrejme. Najlepšie, čo sa mi v roku 2006 prihodilo je, že som stále so svojím priateľom. Najhoršie bolo, keď som bola na turné, preč od neho. A moje predsavzatie je rovnaké ako Günterovo. Zhodli sme sa, že nesmieme nikdy zabudnúť na to, ako sme vďační, že sme sa našli. Jeho priezvisko – Kronstiner – je odvodené od koruny. Koruny nosia kráľovné a ja sa cítim ako jeho kráľovná. Som farmárska rokenrolová kráľovná!“(smiech)
