Príliš malý, príliš úzke ramená, príliš krátke nohy, príliš veľké brucho, príliš husté obočie, oči príliš pri sebe, rednúce vlasy, rednúca schopnosť netrápiť sa hlúposťami... Zoznam mužských mindrákov už začína dobiehať ten ženský, čo sa odráža na rastúcej popularite plastickej chirurgie, ako aj na rastúcich problémoch s príjmom potravy. Zatiaľ čo čoraz viac mužov po večeroch plače do vankúšov pre svoj výzor, v televízii sa spomína na staré dobré časy, keď to bolo celé trochu inak.
Policajti starého razenia
Vlani bola oslavou drsných machov kriminálna séria Muž na Marse, ktorej druhá séria sa začne vysielať tento mesiac. Hlavnou postavou je policajt zo súčasnosti, ktorý sa nevysvetliteľne ocitne v 70. rokoch, kde ešte nechyrujú o politickej korektnosti ani o tom, že by sa všetko malo riešiť dialógom a muži si v prípade potreby jednoducho jednu vrazia. Celá nostalgická vlna pripomína tvrdých hrdinov z vtedajších seriálov a filmov založených na rýchlych autách, poddajných ženách a drsných chlapoch. Muži zákona zákon príliš nectili, vtedajší hrdinovia často konali na vlastnú päsť a hoci stáli na správnej strane, z dnešného hľadiska mali nesprávne metódy. Neboli takí sterilní ako moderní seriáloví vyšetrovatelia, ktorí celý čas pozerajú v policajnom laboratóriu do mikroskopu a múdra kolegyňa im rozpráva, čo sa to zachytilo na psom chlpe, ktorý našli na mieste činu.
Muži zo sedemdesiatych rokov boli ešte drsní machovia, ktorí často pili a hoci boli fyzicky statní, v detaile to neboli žiadni svalovci s tehličkami na bruchu. Príkladom je scéna z filmu Get Carter, kde vysokánsky Michael Caine vyjde pred dom s dvojhlavňovou puškou a postojom neohrozeného samca, aj keď pri detailnejšom pohľade vidíme jeho mierne zavalité telo – dnes by herec musel najprv stráviť pár mesiacov v posilňovni, aby jeho telo nejavilo ani najmenší náznak nedokonalosti.
Upiť sa hoci aj na smrť
Iným dôkazom premenenej mužskosti sú futbalové hviezdy. George Best považovaný v Británii za prvú futbalovú celebritu so všetkým, čo k tomu patrí, sa v podstate „chlapsky“ upil na smrť preto, že bol súčasťou pubovej kultúry – každý chlap si s ním chcel vypiť, problém bol v tom, že zatiaľ čo sa oni striedali, na druhej strane bol stále ten istý George Best. Podobne ako dnes David Beckham aj on vystupoval v niekoľkých reklamách, stále však hral úlohu tvrdého chlapa. Beckham je už len výstavným manekýnom s meniacimi sa účesmi.
Situácia sa v Británii začala meniť už v osemdesiatych rokoch, keď najväčším machom v celej krajine nebol muž, ale Margaret Thatcherová. Na mužov starého typu útočili vplyvné feministky ako Germaine Greerová a čo analytici podceňujú, v popkultúre osemdesiatych rokov sa presadili zženštilé typy mužov alebo rovno gayovia – stačí si spomenúť na mená ako Boy George a kapely ako Erasure či Pet Shop Boys. Aj keď to priaznivci tohto prúdu nepočúvajú radi, homosexuálne znaky mala aj metalová scéna, ktorá vzrušovala najmä mužov, nosili sa tam kožené nohavice a muži navštevovali kaderníkov, aby im zvlnili ich dlhé metalové vlasy. Mnohí tvrdí chlapi tých čias vyzerajú tak trochu ako ženy.
Muži, čo sa boja jedla
Dnes mnohí muži siahajú po časopisoch o športe či zdravom životnom štýle pre chlapov, kde sa pravidelne objavujú muži so skvelými postavami a návody na cvičenie, chudnutie, ale aj inzeráty na odsávanie tuku a vlasové implantáty. Hoci sa môžu snažiť v posilňovniach, väčšina mužov nikdy nedosiahne tvar tela, aký vidia trebárs v reklamách na mužskú spodnú bielizeň. Mužská závislosť od formovania svalov má už aj svoj názov, volá sa bigorexia. Chronická nespokojnosť s vlastným telom, tvárou a pokožkou môže viesť až k depresiám. Istý britský muž stratil prácu, pretože každý deň meškal pre ranné úpravy svojej pleti a pomohlo mu až užívanie antidepresív. Problémami začínajú trpieť aj tínedžeri, podľa British Journal of Developmental Psychology každý tretí chlapec medzi 11 a 16 rokmi chce schudnúť a každý ôsmy uvažuje o plastickej chirurgii.
Pochopiteľne sa zvyšuje počet mužov s poruchami prijímania potravy, ich podiel je dnes už desaťpercentný. Je to väčší problém, než sa môže zdať, pretože sa muži za túto „ženskú“ chorobu hanbia a nechcú sa k nej priznať, lebo ide o duševnú poruchu.
David Beckham.
FOTO – REUTERS
Autor: JÁN GREGOR, Echomagazin.com
