Praha 3. januára (TASR) Najviac tancov sa pri zostavovaní novej českej vlády odohralo okolo ministerstva kultúry. Ale nie preto, že by sa politické strany o tento rezort nejako preťahovali. Práve naopak, nikomu sa nechce túto vyváľanú a nevýživnú knedľu prevziať, preto si ju všetci iba prehadzujú.
Konštatujú v komentári české Lidové noviny (LN). Reagujú tak na to, že ministrom kultúry mal byť v chystanej Topolánkovej vláde exminister zahraničných vecí Cyril Svoboda, ale KDU-ČSL napokon nominovala dokumentaristku Helenu Třeštíkovú.
Ak sa pozrieme na defilé ponovembrových českých ministrov kultúry, udrie nás do očí, aký personálny pokles tento úrad vykazuje. Po osobnostiach, akými boli spisovateľ Milan Uhde či prekladateľ a teatrológ Milan Lukeš, sa cez obdobie ministrov ako nevýrazných úradníkov dospelo ku garnitúre hercov, ktorých jedinou kvalifikáciou bolo to, že ich národ pozná.
Nevadí, že ostatní českí ministri kultúry prišli z divadla, ale že sa tak stalo kvôli bezmocnosti a na základe populistického kalkulu. Najprv ČSSD vyrukovala s ľudovým bavičom Vítězslavom Jandákom (2005-2006) a po ňom a s podstatne menším úspechom prišla ODS s nositeľom slávneho mena Martinom Štěpánkom. A to, že dotyční páni nemali ani poňatia, do čoho išli, sa odsunulo na bok. Dokonca aj obľúbený minister kultúry Pavel Dostál (1998-2005) sa k svojmu úradu dostal ako slepý k husliam a namiesto systémového riešenia zaviedol prax nesystémového prideľovania pomoci spriateleným dušiam. Aj Dostál bol bez vzdelania a bez skúseností, ale aspoň mal rád divadlo. Ale po ňom sa pretendentom na stoličku ministra kultúry mohol stať každý, kto v strane čo i len zavadil o kultúru, napríklad aj tak, že strúhal ceruzky v knižnici. A kultúre v Česku rozumie predsa každý, kto bol aspoň raz v živote v kine či možno aj v divadle.
Pokiaľ nechceme v Česku ministerstvo kultúry zrušiť, pokračujú LN, je potrebné skončiť s dosadzovaním známych či významných umelcov a na post ministra posadiť razantného manažéra či výkonného štátneho úradníka, ktorý bude mať koncepciu kultúrnej politiky. Osobnosť, ktorá sa o svoj post nebude triasť, pretože dokáže robiť aj niečo iné. Človeka, ktorý nezvesí poslušne uši a nebude sa venovať iba papierom, ale dokáže aj kričať a možno aj intrigovať, aby vydupal peniaze. Ale kde takého ministra nájsť?
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab
