Počet členských krajín EÚ sa tak zvýši z 25 na 27 a okrem iného dôjde k nasledovným zmenám:
- počet obyvateľov únie vzrastie zo 459,5 na 488,8 milióna. Rumunsko s 22 miliónmi obyvateľov sa stane po Poľsku druhou najväčšou spomedzi nových členských krajín a celkovo siedmym najľudnatejším členským štátom EÚ
- rozloha EÚ sa zväčší z 3,97 na 4,32 milióna km štvorcových
- priemerná dĺžka života v rámci únie poklesne u mužov zo 75,8 na 75,4 a u žien z 81,9 na 81,5 roka
- Európska komisia sa rozšíri o dvoch nových komisárov - Rumun Leonard Orban bude zodpovedný za viacjazyčnosť, Bulharka Meglena Kunevová za ochranu spotrebiteľa
- počet členov Európskeho parlamentu sa zvýši zo 732 na 785, keď k nim pribudne 18 bulharských a 35 rumunských europoslancov, ktorí doteraz pôsobili v EP ako pozorovatelia
- do roku 2011 vytvorí EK 1058 nových pracovných miest, ktoré obsadia rumunskí a bulharskí euroúradníci
- Lotyšsko stratí postavenie najchudobnejšej krajiny EÚ, tento "post" pripadne Bulharsku
EÚ privíta dvoch nových členov a 30 miliónov nových občanov
Prvého januára 2007 privíta Európska únia dvoch nových členov a 30 miliónov nových občanov. Vstupom Bulharska a Rumunska sa tak splnia hlavné ciele rumunskej a bulharskej politiky od pádu komunizmu, dokončí sa piata fáza rozširovania EÚ a prispeje sa k procesu zjednocovania niekdajšej východnej a západnej Európy po desaťročiach jej rozdelenia.
Cesta Rumunska a Bulharska do EÚ
Bulharsko a Rumunsko požiadali o prijatie do EÚ v roku 1995. Prístupové rokovania sa začali vo februári 2000 a úspešne sa ukončili v decembri 2004. Zmluva o pristúpení sa podpísala v apríli 2005. Pôvodne mali byť obe krajiny prijaté v roku 2004 pri vlne rozširovania o štáty východnej a strednej Európy vrátane Slovenska, neboli však na tento krok pripravené. Pre Rumunsko a Bulharsko sa mal termín prijatia potvrdiť v máji tohto roku, vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky pri napĺňaní podmienok sa Európska komisia rozhodla odložiť verdikt na september.
Vo svojej poslednej hodnotiacej správe z 26. septembra EK napokon konštatovala, že obe krajiny sú dostatočne pripravené na to, aby si plnili záväzky, ktoré im vyplývajú z členstva v únii. Neodstránené problémy v určitých oblastiach však Brusel viedli k tomu, aby prijal voči nováčikom sériu striktných dozorných opatrení.
Poprístupový dohľad
Voči žiadnej z pristupujúcich krajín v doterajšej 50-ročnej histórii EÚ neaplikoval Brusel také tvrdé podmienky a obmedzenia, ako voči Sofii a Bukurešti. EK sa však rozhodla uprednostniť túto variantu, aby sa tak vyhla odkladu prijatia oboch krajín o ďalší rok. Dôvodom, pre ktorý sa EK priklonila k roku 2007, je skutočnosť, že odklad by neprispel k urýchleniu reforiem, pretože Sofia a Bukurešť by boli v roku 2008 prijaté automaticky a EK by nemala možnosť vyvíjať nátlak.
V prípade Bulharska chce Brusel vidieť pokrok v reforme systému súdnictva vrátane zmeny ústavy. Za pretrvávajúci problém EK označuje aj nedostatočný boj proti korupcii na vysokej úrovni, organizovanému zločinu a praniu špinavých peňazí. Väčšie záruky požaduje komisia aj pri dodržiavaní opatrení týkajúcich sa spongiformnej encefalopatie (TSE) a dokončenie zriadenia agentúr pre prerozdeľovanie prostriedkov z eurofondov. Rumunsko sa takisto bude musieť snažiť urýchliť reformy súdnictva a pokročiť v boji proti korupcii, pri zriaďovaní platobných agentúr a opatreniach týkajúcich sa TSE.
Poprístupový dohľad bude zahŕňať možnosť právnych a finančných sankcií aplikovateľných kedykoľvek v prípade, ak sa Bulharsku a Rumunsku nepodarí zakročiť proti nedostatkom. Medzi sankcie patrí napríklad neuznávanie verdiktov súdov, či prerušenie prísunu obrovských prostriedkov z európskych fondov až na obdobie do troch rokov. Bukurešť aj Sofia budú musieť Brusel každých šesť mesiacov informovať o svojom pokroku.
Obmedzenia týkajúce sa bezpečnosti potravín a v prípade Bulharska aj bezpečnosti leteckej dopravy sú už pritom v platnosti. Len pred týždňom EK rozhodla, že bulharské letecké spoločnosti nebudú môcť profitovať zo spoločného leteckého trhu únie, pretože nie sú schopné dodržať európske pravidlá pre leteckú bezpečnosť a vnútorný trh. Takéto obmedzenie doteraz neplatilo pre žiadnu pristupujúcu krajinu.
Rozhodnutie nezačleniť Bulharsko do leteckého trhu EÚ v praxi znamená, že bulharské certifikáty o údržbe a spôsobilosti lietadiel nebudú uznávané ostatnými členskými štátmi automaticky a bulharské lietadlá nebudú mať zaručený neobmedzený prístup k letovým trasám v rámci celej únie. Neznamená to však, že pre bulharské lietadlá bude platiť zákaz vstupu do únijného vzdušného priestoru. Bulharsko zostane mimo spoločného leteckého trhu, dokiaľ ďalšia inšpekcia nepotvrdí, že úroveň bezpečnosti v bulharskom leteckom sektore je dostačujúca. Takisto treba preveriť bezpečnosť niekoľkých desiatok lietadiel sovietskej výroby používaných bulharskými aerolíniami.
Prechodné obdobia platia aj pre bulharské mliekarne a mäsokombináty, pretože sa zistilo, že niektoré zariadenia na spracovanie mäsa a mlieka ešte stále nespĺňajú požadované európske štandardy. Prechodné obdobie bude trvať rok počnúc 1. januárom, pričom všetky zariadenia budú v priebehu tohto obdobia navštevovať európski inšpektori, ktorí povolia vývoz výrobkov do ostatných európskych krajín z tých mliekarní a mäsokombinátov, ktoré zaistia požadované štandardy. Prechodné obdobie sa nevzťahuje na 24 mliekarní a 26 zariadení na spracovanie mäsa, ktoré stanovené normy už spĺňajú.
V súvislosti s výrobkami živočíšneho pôvodu dovezenými do Bulharska a Rumunska z tretích krajín do 1. januára 2007 európski veterinárni experti rozhodli, že tieto možno predávať len na bulharskom a rumunskom trhu. Tie rumunské a bulharské zariadenia, ktoré majú povolenie na rozmiestňovanie svojich výrobkov na trhoch iných krajín po vstupe do EÚ, nesmú zaobchádzať s uvedenými produktmi z tretích krajín.
Bulharsko musí v posledných hodinách tohto roka splniť aj ďalšiu podmienku - dve hodiny pred oficiálnym vstupom do EÚ musia byť odstavené štyri zo šiestich reaktorov najväčšej bulharskej jadrovej elektrárne Kozloduj. Počas prístupových rokovaní odstavilo Bulharsko dva najstaršie reaktory, v nadchádzajúcich dňoch k nim musia pribudnúť ďalšie dva, hoci sa do ich modernizácie vynaložili veľké prostriedky. Fungovať tak zostanú len posledné dva modernejšie reaktory.
Obmedzenia pre prístup na pracovný trh
Podobne ako v prípade krajín prijatých pred dvoma rokmi aj voči Bulharsku a Rumunsku zavádzajú viaceré členské krajiny EÚ obmedzenia pre prístup na pracovný trh. Dôvod je pritom stále ten istý - obavy z prílevu lacnej pracovnej sily.
Spomedzi nových členských štátov sa pre prechodné obdobia rozhodlo len Maďarsko. Okrem pracovných trhov týchto krajín vrátane Slovenska budú mať Rumuni a Bulhari voľný prístup aj na fínsky a švédsky trh práce. Zatiaľ čo v prípade rozširovania v roku 2004 Veľká Británia a Írsko svoje pracovné trhy občanom pristupujúcich krajín otvorili, voči Bulharom a Rumunom obmedzenia zaviedli.
Kto bude ďalší
Po prijatí Sofie a Bukurešti by sa ďalším členom únie mohlo stať Chorvátsko, ktoré by sa rado videlo v EÚ v roku 2009. Prístupové rokovania sa začali 3. októbra minulého roka a úspešne pokračujú. Záhreb uzavrel dve z 35 negociačných kapitol a minulý týždeň sa otvorili ďalšie tri.
EÚ rokuje síce od rovnakého dátumu aj s Tureckom, no je všeobecne známe, že tento proces bude dlhodobý a neskončí sa skôr ako v roku 2014. Rokovania s Ankarou sú navyše od 11. decembra čiastočne zablokované, pretože Turecko odmieta otvoriť svoje prístavy a letiská pre dopravu z Cypru.
Predseda EK José Manuel Barroso okrem toho pripomína, že po tom, ako počet členov únie dosiahne 27, bude treba najprv vyriešiť otázku zablokovanej európskej ústavnej zmluvy a až následne bude možné ďalšie rozširovanie.
Niektoré z hlavných udalostí v dejinách EÚ:
1957 - podpísaním Rímskych zmlúv sa stanovujú základy pre Európske hospodárske spoločenstvo. Zakladajúcimi štátmi sú Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecko a Taliansko.
1973 - členmi sa stávajú Veľká Británia, Dánsko a Írsko. Nóri hlasujú proti členstvu
1981 - rady členských krajín rozširuje Grécko
1986 - vstup Španielska a Portugalska
1990 - Východné Nemecko sa stáva súčasťou EHS v rámci zjednoteného Nemecka
1994 - fínski, švédski a rakúski voliči hlasujú za členstvo, Nóri to tesnou väčšinou (52,1 percenta) opäť zamietajú
1995 - EÚ (na ktorú sa Európske spoločenstvo zmenilo) sa rozširuje o Švédsko, Rakúsko a Fínsko
1997 - začínajú sa prístupové rokovania so šiestimi krajinami - ČR, Slovinskom, Poľskom, Maďarskom, Estónskom a Cyprom. Päť ďalších bývalých komunistických krajín - Slovensko, Litva, Lotyšsko, Rumunska a Bulharsko musí urobiť väčší pokrok na to, aby sa začali takéto rokovania
december 1999 - EÚ súhlasí so začatím prístupových rokovaní s uvedenými piatimi krajinami a Maltou
január 2002 - krajiny EÚ s výnimkou Veľkej Británie, Švédska a Dánska prechádzajú na spoločnú európsku menu
apríl 2003 - 15 členských krajín EÚ a 10 zväčša bývalých komunistických krajín podpisuje v Arénach zmluvu o pristúpení
máj 2004 - EÚ sa rozrastá na 25 členov
apríl 2005 - EÚ podpisuje zmluvu o pristúpení s Bulharskom a Rumunskom s predpokladaným termínom vstupu 1. januára 2007
október 2005 - EÚ začína prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom
december 2005 - Macedónsko dostáva štatút kandidátskej krajiny
september 2006 - EK odporučí 1. január 2007 za termín prijatia Rumunska a Bulharska
december 2006 - čiastočné prerušenie prístupových rokovaní s Tureckom, ktoré odmieta otvoriť svoje prístavy a letiská pre dopravu z Cypru
1. január 2007 - vstup Rumunska a Bulharska do EÚ, vstup Slovinska do eurozóny
