ANKARA 27. decembra (SITA/AFP) - Najsilnejšia turecká opozičná strana v stredu pohrozila, že bude bojkotovať budúcoročné voľby prezidenta, ak na tento post bude kandidovať súčasný premiér Recep Tayyip Erdogan. Republikánska ľudová strana (CHP) sa domnieva, že jeho zvolením by sa zavŕšil "tajný plán" súčasnej vlády na zmenu hlavného piliera tureckej politiky, ktorým je oddelenie náboženstva od politiky. "Nemôžem to povedať s istotou, ale je vysoko pravdepodobné, že nebudeme súčasťou tohto scenáru," povedal v stredu v rozhovore pre tureckú televíziu NTV predseda CHP Deniz Baykal.
Vláda konzervatívno-náboženskej Strany spravodlivosti a rozvoja disponuje v parlamente, ktorý bude prezidenta voliť pohodlnou väčšinou, čiže na zvolenie svojho kandidáta za prezidenta nepotrebuje podporu iných strán. "Premiérova strana môže zvoliť tureckého prezidenta s takou ľahkosťou, ako keby volila predsedu vlastného poslaneckého klubu," hovorí Baykal.
Na poste tureckého prezidenta končí v máji budúceho roka po skončení sedemročného funkčného obdobia Ahmet Necdet Sezer. Erdogan oficiálne svoju kandidatúru nepotvrdil, avšak už len úvahy o jeho kandidatúre, ktoré nevylúčil, v sekulárnom Turecku vzbudzujú obavy o budúcnosť krajiny a jej politického systému. Opozícia okrem iného tvrdí, že premiérom sa nesmie stať muž, ktorého žena chodí s tvárou zahalenou moslimskou šatkou - symbolom politického islamu, čo je prípad Erdoganovej manželky.
Opozícia sa snažila iniciovať predčasné parlamentné voľby, aby parlament prezidenta volil už v novom zložení. To však Erdogan odmietol. Riadne parlamentné voľby sa majú konať v novembri budúceho roka.
Turecký prezident má najmä reprezentatívnu funkciu, zostali mu však aj niektoré významné právomoci, vrátane možnosti vetovať zákony prijímané parlamentom a vymenovávať vysokopostavených vládnych predstaviteľov. Možnosť vetovať zákony v posledných rokoch veľmi často využíva súčasný prezident Sezer. Vracia najmä zákony, ktoré by podľa neho zavádzali náboženstvo do verejného života. Opozícia aj preto považuje post prezidenta za jednu z posledných bášt sekularizmu v krajine.
