MOSKVA 21. decembra (SITA/AFP) - Turkménska exilová opozícia sa pripravuje po štvrtkovej smrti prezidenta Saparmurata Nijazova na návrat do vlasti. Uviedla to ruská tlačová agentúra RIA Novosti, ktorá citovala lídra opozície. "Určite tam odletíme v priebehu dvoch alebo troch dní," povedal Nurmuchamed Chanamov, šéf exilovej Republikánskej strany. "Sformovať sa musí opozičná koaličná vláda," povedal Chanamov a dodal, že tri hlavné opozičné strany sa v zahraničí pripravujú na zjednotenie, a preto "v krajine nebude anarchia a konflikt". "Najdôležitejšou vecou je urobiť to všetko na základe zákona," povedal.
Pohreb zosnulého prezidenta sa má konať v nedeľu. Na základe turkménskej ústavy sa do volieb má stať úradujúcim prezidentom predseda parlamentu Overzgeldij Atajev. Do dvoch mesiacov sa musia vyhlásiť voľby. Predseda parlamentu sa podľa ústavy o kreslo prezidenta vo voľbách uchádzať nesmie.
Saparmurat Nijazov nedovolil v krajine existenciu nijakej opozície. Po jeho smrti tak vznikajú obavy z politickej nestability. "Jeho smrť znamená strašný šok pre republiku, jej obyvateľov a politikov. Je to porovnateľné so šokom, ktorý pocítil Sovietsky zväz po smrti Stalina," povedal pre tlačovú agentúru RIA Novosti Vjačeslav Nikonov, šéf moskovskej nadácie Politika. Opozícia bola v Turkménsku kruto potlačená v roku 2002 po údajnom pokuse o atentát na Nijazova. Za organizátora sprisahania bol označený bývalý minister zahraničných vecí Boris Šichmuradov a v procese v stalinskom štýle ho odsúdili na doživotie.
Nijazov bol od roku 1985 šéfom Komunistickej strany Turkménska a v roku 1990 sa stal prezidentom Turkménskej sovietskej socialistickej republiky. Potom, čo sa krajina v roku 1991 osamostatnila, ho v roku 1992 opäť zvolili za jej prezidenta. Podľa oficiálnych výsledkov volieb za neho hlasovalo 99,5 percenta voličov. V roku 1999 ho parlament vyhlásil za doživotného prezidenta. Turkménsko za jeho vlády prijalo politiku neutrality. Nijazov však podporil Američanmi vedenú protiteroristickú kampaň v susednom Afganistane a koaličným silám dovolil používať turkménsky vzdušný priestor.
