Zomrel Veľký Turkmenbaši

Turkménsky prezident Saparmurat Nijazov, ktorý vládol vyše 20 rokov, dnes ráno zomrel na náhlu srdcovú príhodu vo veku 66 rokov.

"Turkmenbaši Veľký zomrel," oznámila turkménska štátna televízia, ktorá ukazovala jeho portrét v čiernom ráme. Moderátor zároveň čítal zoznam úspechov a zásluh, ktoré Nijazov počas svojej politickej kariéry dosiahol.

Podľa predošlých správ sa na základe turkménskej ústavy do volieb mal stať úradujúcim prezidentom predseda parlamentu Overzgeldij Atajev. Vicepremiér Berdymuchammedov bol však hneď vymenovaný za šéfa štátneho výboru organizujúceho prezidentov pohreb, čo samo o sebe naznačovalo nástupníctvo. Na dôležitosť vicepremiéra poukazuje aj to, že minulý mesiac Turkménsko zastupoval na bieloruskom summite Spoločenstva nezávislých štátov.

Voľby musia byť vyhlásené do dvoch mesiacov.

Prezident a jeho kult osobnosti

Nijazov, nazývaný aj Turkmenbaši (Otec všetkých Turkménov), stál v čele krajiny od roku 1985. Premenoval mesiace a dni v kalendári po sebe a členoch svojej rodiny.

Turkménsko oplýva prezidentovými sochami v nadživotnej veľkosti a jeho slová boli pre štátny aparát rozkazom. Jeho literárne diela patria k povinnému vzdelaniu občanov dokonca aj na skúškach pri získavaní vodičských preukazov. Turkmenbaši zakázal zahraničnú hudbu a na verejných podujatiach, svadbách a v televízii mohla hrať iba hudba domácej produkcie. V roku 2004 vydal napríklad dekrét, ktorým mladým Turkménom zakázal nosiť dlhé vlasy alebo fúzy. Duchovným zakázal študovať v zahraničí, aby sa cudzí vplyv nedostal do náboženstva. Jeho knihu Ruchnama, ktorú napísal ako morálneho sprievodcu pre národ, doručili minulý rok do kazašského Bajkonuru, odkiaľ mala so vesmíru putovať s dvoma japonskými satelitmi.

Turkmenbaši v ostatných rokoch investoval aj do okázalých projektov. Výsledkom je umelé jazero v púšti Karakum, cyprusový les na zmenu púštnej klímy, lyžiarske stredisko, ako aj 40 metrov vysoká pyramída.

Nijazov bol od roku 1985 šéfom Komunistickej strany Turkménska a v roku 1990 sa stal prezidentom Turkménskej sovietskej socialistickej republiky. Potom, čo sa krajina v roku 1991 osamostatnila, ho v roku 1992 opäť zvolili za jej prezidenta. Podľa oficiálnych výsledkov volieb za neho hlasovalo 99,5 percenta voličov. V roku 1999 ho parlament vyhlásil za doživotného prezidenta. Turkménsko za jeho vlády prijalo politiku neutrality. Nijazov však podporil Američanmi vedenú protiteroristickú kampaň v susednom Afganistane a koaličným silám dovolil používať turkménsky vzdušný priestor.

Turkménsko je po Rusku druhým najväčším producentom plynu na bývalom sovietskom teritóriu a začiatkom roka extravagantný Turkmenbaši oznámil, že poskytne svojmu ľudu plyn a elektrinu bez poplatkov až do roku 2030.

Opozícia sa vracia do vlasti

Turkménska exilová opozícia sa pripravuje po štvrtkovej smrti prezidenta Saparmurata Nijazova na návrat do vlasti. Uviedla to ruská tlačová agentúra RIA Novosti, ktorá citovala lídra opozície. "Určite tam odletíme v priebehu dvoch alebo troch dní," povedal Nurmuchamed Chanamov, šéf exilovej Republikánskej strany. "Sformovať sa musí opozičná koaličná vláda," povedal Chanamov a dodal, že tri hlavné opozičné strany sa v zahraničí pripravujú na zjednotenie, a preto "v krajine nebude anarchia a konflikt". "Najdôležitejšou vecou je urobiť to všetko na základe zákona," povedal.

Saparmurat Nijazov nedovolil v krajine existenciu nijakej opozície. Po jeho smrti tak vznikajú obavy z politickej nestability. "Jeho smrť znamená strašný šok pre republiku, jej obyvateľov a politikov. Je to porovnateľné so šokom, ktorý pocítil Sovietsky zväz po smrti Stalina," povedal pre tlačovú agentúru RIA Novosti Vjačeslav Nikonov, šéf moskovskej nadácie Politika. Opozícia bola v Turkménsku kruto potlačená v roku 2002 po údajnom pokuse o atentát na Nijazova. Za organizátora sprisahania bol označený bývalý minister zahraničných vecí Boris Šichmuradov a v procese v stalinskom štýle ho odsúdili na doživotie.

Podľa vlády sa politika meniť nebude

Turkménsko po smrti prezidenta Saparmurata Nijazova nezmení svoju domácu ani zahraničnú politiku. Vo štvrtok to vyhlásila vláda krajiny. "Vnútorná a zahraničná politika Turkménska sa bude dodržiavať. Turkménsko bude rešpektovať všetky záväzky a medzinárodné dohody," uviedla vláda vo vyhlásení zverejnenom v štátnej televízii.

Po náhlej smrti Nijazova turkménska vláda prikázala zrušenie všetkých verejných novoročných osláv. Podľa pozorovateľov krajine hrozí neistá budúcnosť, keďže jednoznačný nástupca neexistuje a tradičné klanové štruktúry boli potlačené. "Vládny systém v tomto štáte nepredpokladá vybratie nástupcu z politických elít ani z obyčajných ľudí. Očakávam určitý druh chaosu a politického boja, pretože (Nijazov) nezanechal nijakého nástupcu," povedal Eduard Poletajev z časopisu World in Asia.

Kremeľ má záujem na zachovaní stability v Turkménsku

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok vyzval na prenos moci v Turkménsku "v rámci zákona", aby sa tak v Strednej Ázii zaručila stabilita po úmrtí turkménskeho prezidenta Saparmurata Nijazova. "Očakávame, že prenos moci sa uskutoční v rámci zákona v záujme dobra turkménskych občanov...v záujme dobrých vzťahov s Ruskom a v záujme stability v Strednej Ázii," povedal Lavrov novinárom.

Ruská opozičná politička Irina Chakamadová pre BBC uviedla, že vzhľadom na feudálny a diktátorský režim nemohla v Turkménsku legálne existovať opozícia. Domnieva sa, že pre opozíciu bude ťažké pripraviť sa na prezidentské voľby. História podľa nej však dokazuje, že s odchodom diktátorov sa režim mení a očakáva, že aj v Turkménsku sa zmierni. Dodala však, že Rusko je spokojné, ak má stabilné vzťahy s akýmikoľvek režimami dokonca aj s diktátorskými.

Svetoví lídri vyzvali na stabilitu po smrti vodcu

Zahraniční lídri vo štvrtok vyzvali oficiálnych turkménskych predstaviteľov na zabezpečenie stability v krajine po smrti ich autoritárskeho prezidenta Saparmurata Nijazova. Turkménsky líder, ktorý v stredoázijskej krajine vládol 20 rokov, zomrel v noci na štvrtok na náhlu zástavu srdca. Jeho pohreb sa má konať v nedeľu v rodnom meste Kipčak, kde dal postaviť najväčšiu mešitu v Strednej Ázii nesúcu názov Duch Turkmenbašiho, ktorá stála údajne 100 miliónov amerických dolárov.

Európska únia vyzvala na politickú zmenu v súlade s medzinárodnými štandardmi. "Predsedníctvo vyzýva turkménskych predstaviteľov, aby urobili všetko preto, aby nástupníctvo po prezidentovi Nijazovovi prebehlo v súlade s medzinárodnými štandardmi," uviedlo fínske predsedníctvo EÚ vo svojom krátkom stanovisku. Nemecko, ktoré od 1. januára prevezme vedenie v únii, vyzvalo politických lídrov, aby konali "zodpovedne". Nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier povedal, že EÚ bude pozorne sledovať vývoj v krajine, ktorá má strategickú polohu. "Rusko a Európa majú silný záujem na stabilite Strednej Ázie a aby nebola nestabilná ako jej južní susedia," povedal Steinmeier novinárom počas návštevy Moskvy. Po rozhovoroch so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom Steinmeier uviedol, že politickí lídri musia konať v záujme celého regiónu. Turecko, ktoré má blízke etnické a politické vzťahy s krajinami strednej Ázie, podčiarklo potrebu udržania stability. "Sme veľmi smutní. Celý turecký svet je veľmi smutný," povedal šéf tureckej diplomacie Abdullah Gül novinárom v Ankare. Pakistanská vláda citovala prezidenta Parvíza Mušarráfa, ktorý povedal, že Turkménsko prišlo o veľkého lídra.

Krajinu bude po smrti Nijazova dočasne viesť vicepremiér Gurbangullij Berdymuchammedov. O jeho vymenovaní informovala štátna tlačová agentúra TDH. Najvyšší politický orgán, Ľudová rada, zasadne v utorok a bude rozhodovať o ďalších krokoch. Turkménsko po smrti prezidenta Saparmurata Nijazova nezmení svoju domácu ani zahraničnú politiku. Vo štvrtok to vyhlásila vláda krajiny, ktorá po ohlásení smrti jej lídra prikázala zrušenie všetkých verejných novoročných osláv. "Vnútorná a zahraničná politika Turkménska sa bude dodržiavať. Turkménsko bude rešpektovať všetky záväzky a medzinárodné dohody," uviedla vláda vo vyhlásení zverejnenom v štátnej televízii.

Podľa pozorovateľov hrozí Turkménsku neistá budúcnosť, keďže jednoznačný nástupca neexistuje a tradičné klanové štruktúry boli potlačené. "Vládny systém v tomto štáte nepredpokladá vybratie nástupcu z politických elít ani z obyčajných ľudí. Očakávam určitý druh chaosu a politického boja, pretože (Nijazov) nezanechal nijakého nástupcu," povedal Eduard Poletajev z časopisu World in Asia. Turkménska exilová opozícia sa pripravuje na návrat do vlasti. Uviedla to ruská tlačová agentúra RIA Novosti, ktorá citovala lídra opozície. "Určite tam odletíme v priebehu dvoch alebo troch dní," povedal Nurmuchamed Chanamov, šéf exilovej Republikánskej strany. "Sformovať sa musí opozičná koaličná vláda," povedal Chanamov a dodal, že tri hlavné opozičné strany sa v zahraničí pripravujú na zjednotenie, a preto v krajine nevznikne anarchia a konflikt.

Aktualizované 18:00

Autor: mv, emb