Tripolis 19. decembra (TASR) - Líbyjský súd v obnovenom súdnom konaní odsúdil dnes na smrť päť bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára za "úmyselné infikovanie" 400 líbyjských detí vírusom HIV. Prinášame krátke profily odsúdených osôb, ktorých Líbya väzní od roku 1999:
SNEŽANA DIMITROVA (54): Bulharská zdravotná sestra, pôvodne pracujúca v Sofii. Jej zdravie je najkrehkejšie spomedzi všetkých odsúdených; v roku 2005 sa nervovo zrútila a túto jeseň si zlomila nohu. Uväznili ju v roku 1998, pol roka po príchode do líbyjskej nemocnice al-Fatah. Podľa jej slov je nemysliteľné, aby zdravotná sestra a matka mohla spáchať zločin, z ktorého je obvinená. Má 26-ročnú dcéru Polinu a 33-ročného syna Ivaila.
VALIA ČERVENIAŠKA (51): Zdravotná sestra z malého bulharského mesta Biala Slatina. V líbyjskej nemocnici v Benghází začala pracovať vo februári 1998. Líbyjskí strážcovia ju údajne bili, no k nákaze detí vírusom HIV sa nepriznala. Jej manžel Emil Uzunov držal v roku 2003 hladovku na líbyjskom veľvyslanectve v Sofii. Spolu s ich dvoma dospelými dcérami kritizoval vládu za chabé riešenie kauzy obvinených sestier. Poukazoval na to, že zatknutí boli aj štátni príslušníci Poľska, Thajska a ďalších krajín, tí však boli neskôr prepustení.
NASJA NENOVA (40): Päť rokov pracovala ako zdravotná sestra v meste Sliven. Vo februári 1998 odcestovala za prácou do Líbye a asi o rok nato ju uväznili. Po mučení elektrošokmi sa pokúsila vziať si život. Má 19-ročného syna Radoslava, ktorý chodil v čase jej uväznenia na strednú školu. Dnes je študentom vysokej školy.
KRISTIANA VALČEVA (47): Šesť rokov pracovala v nemocniciach v Sofii ako zdravotná sestra, v roku 1998 odišla do Benghází. Podľa líbyjskej prokuratúry je táto žena iniciátorom celej kauzy. Dokazovať to majú vrecká s krvou, ktoré sa našli v jej líbyjskom dome, hoci v samotnej nemocnici, kde došlo k nákaze detí, nikdy nepracovala. Valčeva sa na súde označila za nevinnú, jej manžela Zdravka Georgieva súd oslobodil. Má 29-ročného syna.
VALENTINA SIROPOLU (47): Osemnásť rokov pracovala ako zdravotná sestra v meste Pazardžik, vo februári 1998 odcestovala do Líbye. Trvá na svojej nevine a prejavila súcit s deťmi chorými na AIDS v detskej nemocnici, kde pracovala. Bitky a elektrošoky, ktorými ju v líbyjskom väzení mučili, jej spôsobili čiastočné ochrnutie tváre a dlhé mesiace nemohla rozprávať. Je vydatá a má 26-ročného syna.
AŠRAF ALHADŽÚJ (37): Palestínsky lekár, ktorý prežil väčšinu svojho života v Líbyi. Dôrazne trvá na svojej nevine a tvrdí, že obvinenia vykonštruovala polícia. Narodil sa v egyptskej Alexandrii v roku 1969 a vo veku dvoch rokov prišiel do Líbye, kde získal aj vzdelanie a prax. Je preňho nepredstaviteľné, že by niekedy ublížil líbyjským deťom.
