Belehrad/Záhreb 4. marca (TASR) - Výpoveď bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorý po zadržaní priznal, že Belehrad počas balkánskych konfliktov v rokoch 1991-95 tajne financoval srbské ozbrojené jednotky v Bosne a v Chorvátsku, môže mať "nebezpečné následky pre Juhosláviu".
V dnešnom vydaní belehradského denníka Blic to tvrdí juhoslovanský expert na medzinárodné právo Vojin Dimitrijevič. Právnik poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia o aktívnej účasti Miloševičovho režimu na vojnách v Chorvátsku a v Bosne boli doteraz oficiálne popierané a priznanie exprezidenta postavili JZR pred hrozbu nutnosti vyplatiť enormné sumy vo forme vojnových reparácií.
Rovnakého názoru sú aj právni experti v Chorvátsku. "Miloševičovo priznanie je cenným dôkazovým materiálom, že chorvátska vojna (1991-95) bola medzinárodným a nie len občianskym konfliktom," povedal pre agentúru Reuters záhrebský právnik Anto Nobilo. "Samostatne, financovanie nedokazuje medzinárodný charakter vojny, ale myslím, že spolu s inými dôkazmi, áno," povedal právnik.
Nobilo dodal, že Miloševičova výpoveď môže byť dôležitým prvkom chorvátskej žaloby proti Juhoslávii pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) v Haagu, ako aj základom pre stíhanie osobnej zodpovednosti Miloševiča za vojnové zločiny spáchané srbskými jednotkami v Chorvátsku.
Podľa Dimitrijeviča však potvrdenie tajného financovania Miloševičom budú mať v otázke osobnej zodpovednosti za vojnové zločiny na exprezidenta len malý vplyv - Miloševič môže totiž tvrdiť, že bosnianskosrbskému lídrovi Radovanovi Karadžičovi a jeho generálovi Radkovi Mladičovi "dal peniaze na ochranu srbského ľudu a nie na vojnové zločiny", tvrdí srbský právnik.
Chorvátsko chce proti Belehradu vzniesť obvinenia z genocídy a tvrdí, že tamojší režim za Miloševičovej vlády financoval, ozbrojoval a politicky podporoval srbské povstanie, ktoré vypuklo po vyhlásení chorvátskej nezávislosti.
Počas konfliktu chorvátski Srbi vytvorili vlastný štát, Republiku srbskú Krajina, ktorá sa rozprestierala na tretine územia Chorvátska.
Záhreb tiež Belehradu pripisuje zodpovednosť za vraždy civilistov, vyhnanie asi 250.000 nesrbských obyvateľov z domovov a útoky na mestá ako Dubrovnik a Vukovar.
Belehrad doteraz akúkoľvek účasť odmietal.
K zmene došlo po tom, čo srbská polícia Miloševiča v nedeľu zatkla a umiestnila do cely predbežného zadržania. Exprezident, zadržaný na základe obvinení z korupcie a zneužívania moci vo svojom pondelkovom odvolaní tajné financovanie srbských jednotiek v Bosne a v Chorvátsku priznal v snahe vyvrátiť obvinenia z nezákonného obohacovania sa. Ako uviedol, finančné transakcie nemohli byť uvedené v oficiálnych dokumentoch, keďže išlo o štátne tajomstvo.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Miloševiča v roku 1999 obžaloval za násilnosti spáchané v Kosove. Hlavná prokurátorka tribunálu Carla del Ponte oznámila, že v krátkom čase plánuje vzniesť proti Miloševičovi aj žalobu v súvislosti s bosnianskym konfliktom.
