Výstava, ktorú k 70. výročiu španielskej občianskej vojny usporiadal v Madride Cervantesov ústav, pripomína strhujúcu kapitolu moderných dejín, ktorú písali i zahraniční vojnoví spravodajcovia. Sú tu zastúpené mená ako Ernest Hemingway, George Orwell či Antoine Saint-Exupéry, ktoré sa neskôr stali vo svetovej literatúre veľkým pojmom.
Trojročná krvavá vojna, ktorá v rokoch 1936 až 1939 decimovala Španielsko, vyvolávala vášne a nenávisť ako žiadny iný konflikt tých čias. Do bojov medzi republikánov a frankistov sa zapojili aj tisícky ľudí z celého sveta, aby na španielskej pôde bojovali i za svoje ideály. V tomto boji rad cudzincov používal namiesto zbraní perá a písacie stroje.
„Tridsiate roky minulého storočia boli zlatou érou vojnových spravodajcov. Od konca júla 1936 a nasledujúcich dva a pol roka bolo možné nájsť všetkých novinárov sveta na juh od Pyrenejí,“ konštatuje historik Hugh Thomas v katalógu výstavy. Zatiaľ čo nacistické Nemecko a fašistické Taliansko veľkoryso podporovali povstaleckých generálov, Sovietsky zväz sa postavil na stranu demokraticky zvolenej ľavicovej vlády. Zvyšok Európy a Spojené štáty sa rozhodli neintervenovať, pretože sa chceli vyhnúť konfrontácii s fašizmom.
Všeobecná svetová mienka sa však postavila na stranu španielskych republikánov a do medzinárodných interbrigád vstupovali tisícky zahraničných bojovníkov vrátane Čechov a Slovákov, zatiaľ čo povstaleckého generála Franciska Franka prišlo podporiť len málo cudzincov. To sa aj odrazilo v zahraničnej tlači.
„Novinári neprichádzali do Španielska len pre svoju profesiu, ale predovšetkým bojovať za svoje ideály. Bola to vojna, v ktorej boli v stávke hodnoty budúcej spoločnosti i jej podoba,“ hovorí kurátor výstavy Carlos Garcia Santa Cecília.
Z Ameriky prišiel Hemingway a s ním i John Dos Passos, Marta Gelhornová a Virginia Cowlesová. Z Británie Orwell a Harold „Kim“ Philby, z Francúzska Saint-Exupéry. A všetkých hlboko zasiahlo, čo v Španielsku videli. „Je to najbolestivejší príbeh, s ktorým som sa kedy stretol. Píšem to o štvrtej ráno a bolí ma z toho duša i telo,“ napísal v júli 1936 Jay Allen pre The Chicago Tribune, keď čitateľov zoznamoval s krvipreliatím v Bajadoze na juhozápade Španielska. „Pália telá. Štyri tisícky mužov a žien tu zahynuli od chvíle, keď do mesta vstúpili legionári generála Franka...“
Švédska novinárka Barbro „Bang“ Alvingová oboznamovala verejnosť svojej krajiny s tým, ako španielske školy a nemocnice dokážu fungovať i počas vojnových udalostí. Michail Koľcov vo svojich článkoch pre ruskú Pravdu informoval o mučení a súdnych procesoch vedených proti stúpencom republikánov. Felix Correia vo svojom rozhovore s Frankom pre portugalský Diário de Lisboa odhalil generálové plány na nastolenie diktatúry. „Nájdete tu neuveriteľné množstvo mien z celého sveta, tí najlepší spisovatelia a aj intelektuáli. Prišli do Španielska, pretože cítili nevyhnutnosť vysvetliť svetu, čo sa tu deje,“ hovorí o zahraničných spravodajcoch Carlos García Santa Cecília.
Výstavu nazvanú Vojnoví spravodajcovia v španielskej občianskej vojne už videli návštevníci v New Yorku a Lisabone. V Madride bude trvať do februára 2007.
