Budúci rok uplynie 650 rokov od položenia základného kameňa Karlovho mosta. Že je stále na ňom čo objavovať, sú presvedčení tvorcovia náučného CD Karlov most, ktorí ho minulý týždeň predstavili verejnosti. V našej spoločnosti sú podľa vydavateľa CD Andreja Šumberu stále pevne zažité mylné informácie a mýty o tejto významnej pamiatke.
Napríklad legenda o tom, že základný kameň stavby položil vlastnými rukami Karel IV., vraj nie je pravdivá. Ťažko by asi zdvihol mohutný mlynský kameň, ktorý na tento účel poslúžil. Karel bol však podľa historických prameňov pri položení základného kameňa osobne prítomný.
Prvým staviteľom Karlovho mosta nebol Petr Parléř, ako sa obvykle uvádza, ale stavbu podľa autorov CD pravdepodobne začal istý majster Otto a parléřovská huta ju prevzala až v šesťdesiatych či sedemdesiatych rokoch 14. storočia.
Vhodný okamih na založenie Karlovho mosta presne o 5.31 dňa 9. júla 1357 vraj vypočítali astrológovia. Autori CD tvrdia, že pri správnom zoradení číslic sa dostane magický rad nepárnych čísel 1-3-5-7-9-7-5-3-1, ktorý mala údajne most chrániť pred zrúcaním a útokmi zlých mocností.
Povesť o používaní surových vajec pri stavbe mosta pozná asi každý. Podľa autorov je doložené, že stredovekí stavitelia - na rozdiel od vajec - dávali do malty mlieko, pivo, víno, moč, krv, tvaroh i cukor. Stredoveké múry Karlovho mosta sú vraj také pevné, že pri opravách mosta po povodni v roku 1890 museli strieľať dynamitom, aby bolo možné trosky odstrániť. V telese mosta sú údajne dve väčšie dutiny. Prvá je pod Staromestskou mostovou vežou a slúžila podľa historikov ako väzenie. Druhá vznikla pri opravách mosta po povodni v roku 1890. Vtedy stavitelia ponechali voľný vnútorný priestor medzi pilierom a cestou. „Dutina s vyľahčovacími klenbami je vysoká 7 metrov a dá sa do nej dostať poklopom z vozovky, je avšak úplne prázdna,“ doplnil autor textu Marek Chvátal.
Na Staromestskej mostnej veži sú podľa autorov vytesané latinsky písané magické ochranné formuly. Ide o dva nápisy, ktoré sa čítajú rovnako z oboch strán. Hoci nedávajú valný zmysel, vyvedú z rovnováhy každého zlého ducha, ktorý by chcel most poškodiť, a ten odtiahne preč.
Akákoľvek doprava bola na Karlovom moste zakázaná až od polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia. Predtým bežne po cennej pamiatke prechádzali autá, autobusy a dokonca počas troch rokov i slávna Křižíkova elektrická električka.
Znie to neuveriteľne, ale v rokoch 1854 - 1872 boli po Karlove, vtedy Kamennom moste, prepravované i novo vyrobené železničné vagóny z Ringhofferovej továrne na Smíchově na dnešnom Masarykovom nádraží. „Až roku 1872 bol totiž postavený prvý železničný most cez Vltavu a preprava vagónov po Kamennom moste mohla byť zastavená,“ uviedol Marek Chvátal.
Súčasťou CD, ktoré bude zadarmo distribuované pražským školám a sprievodcom, sú kapitoly o histórii mosta doplnené o známej i menej známej pražskej legende, a vraj aj o dosiaľ najbohatšej fotogalérii všetkých sôch i dvoch mostových veží. Prvá verzia CD vyšla v náklade 1000 kusov. Jeho vydanie podporuje o. i. Európska únia a pražský magistrát.
