Brusel 14. decembra (TASR) - Severoatlantická aliancia dnes oficiálne prijala Srbsko, Bosnu a Čiernu Horu do programu Partnerstvo za mier (PZM), ktorý je považovaný za prvý krok k prípadnému členstvu v NATO. Nadviazanie tesnejších vzťahov s bývalými juhoslovanskými krajinami je súčasťou širšieho úsilia aliancie o upevnenie mieru na Balkáne.
Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer v prejave pri príležitosti 11. výročia daytonskej dohody, ktorá ukončila vojnu v Bosne, povedal že Bosna "sa konečne vydala smerom k euroatlantickej integrácii".
Lídri NATO prijatie trojice balkánskych krajín do PZM schválili na novembrovom summite v lotyšskej Rige. Najvyšší predstavitelia Srbska, Bosny a Čiernej Hory sa dnes oddelene stretli s de Hoop Schefferom, s ktorým prijatie formalizovali.
Tri ďalšie krajiny západného Balkánu, ktoré už do programu prijali, Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko, sa majú podľa očakávaní členmi aliancie stať v roku 2008. Slovinsko sa stalo členom NATO pred dvoma rokmi.
Aliancia dúfa, že nadviazanie tesnejších vzťahov a prípadné prijatie krajín, ktoré získali nezávislosť pri krvavom rozpade juhoslovanskej federácie zo začiatku 90. rokov, natrvalo odstráni nacionalistické a náboženské napätie.
Juhoslávia bola počas studenej vojny v 50. a 60. rokoch de facto členom NATO, keď sa pridala ku grécko-tureckému obrannému paktu proti sovietskej agresii. Zmluva, známa ako Balkánsky pakt, bola súčasťou globálnej siete Spojenými štátmi podporovaných regionálnych aliancií. Balkánsky pakt nakoniec zanikol kvôli rastúcemu napätiu medzi Gréckom a Tureckom kvôli otázke Cypru.
Na rižskom summite NATO sa objavil určitý odpor proti prijatiu Srbska do PZM, keďže Belehrad nezatkol a nevydal do Haagu viacerých podozrivých, ktorých tribunál OSN obžaloval z vojnových zločinov z čias balkánskych konfliktov. Lídri aliancie sa nakoniec rozhodli prijať aj Srbsko kvôli obavám, že izolovanie Belehradu by povzbudilo tvrdých nacionalistov - práve v čase zvýšeného napätia okolo otázky budúcnosti Kosova.
Počas uplynulého roka sa srbské ozbrojené sily začali reformovať a obmedzili počet vojakov. V spolupráci s Národnou gardou v štáte Ohio vypracovali plán profesionalizácie armády, vrátane zníženia jej stavov zo súčasných 45.000 na 30.000 príslušníkov.
Čierna Hora, ktorá vyhlásila nezávislosť v júni, tiež tesne spolupracuje s Národnou gardou - v tomto prípade zo štátu Maine - s cieľom vytvoriť ozbrojené sily postavené výlučne na štandardoch NATO. Čierna Hora plánuje 2,5-tisícové ozbrojené sily, vrátane vrtuľníkovej letky a malej jednotky pobrežnej stráže.
Bosna podľa lídrov NATO urobila zatiaľ najväčší pokrok tým, že spojila jednotky bosnianskych Srbov, Chorvátov a Moslimov - ktoré spolu zvádzali boje počas etnickej vojny z rokov 1992-95 - do jednej, 13-tisícovej jednotky. Nebojša Radmanovič, ktorý predsedá trojčlennému prezídiu krajiny, vyjadril nádej, že Bosna sa stane členom NATO do roku 2009.
"Členstvo v PZM je prvý, ale najdôležitejší krok k členstvu v NATO a Európskej únii," povedal. "Dúfam, že to navždy stmelí mier v Bosne," dodal Radmanovič.
