Štrasburg 14. decembra (TASR) - Európsky parlament sa v stredu zaoberal predĺžením mandátu Európskej komisie na vývoj novej centrálnej schengenskej informačnej databázy (SIS II) z 31. decembra 2006 do decembra 2007. Vzhľadom na problémy so spustením SIS II parlamentný spravodajca Carlos Coelho nepochybuje, že je potrebné mandát EK predĺžiť. Informácie, ktoré má k dispozícii, však naznačujú, že oneskorenie sprevádzkovania SIS II môže byť dlhšie, než EK a Rada EÚ skutočne priznávajú.
Podľa pôvodného harmonogramu sa mali nové štáty únie stať súčasťou Schengenu od októbra 2007. Podmienkou bolo spustenie SIS II, ktorá bude obsahovať okrem iného informácie o hľadaných osobách, či ukradnutých autách. Technické problémy však viedli k meškaniu, ktoré by znamenalo pre nové členské krajiny odklad zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach únie až do roku 2009. Ministri vnútra krajín EÚ preto minulý týždeň podporili návrh, podľa ktorého sa nové krajiny vrátane Slovenska zapoja dočasne do súčasnej databázy SIS I, pričom sa bude súčasne pokračovať v prípravách SIS II. Najneskôr k 31. decembru budúceho roka sa tak zrušia kontroly na pozemných hraničných priechodoch i v morských prístavoch, zatiaľ čo na letiskách prestanú existovať najneskôr koncom marca 2008.
Podmienkou je však, že krajiny budú na vstup do Schengenu pripravené. Slovensko sa stalo v uplynulých dňoch terčom kritiky rakúskej ministerky vnútra Liese Prokopovej, ktorá uviedla, že práve SR je problémom pri rozširovaní Schengenu. Český veľvyslanec pri EÚ Jan Kohout vo štvrtok vyhlásil, že Česká republika by mohla začať strážiť hranicu so Slovenskom a ukončiť tak voľný pohyb v rámci územia bývalého Československa, ak Bratislava nesprísni kontroly na hraniciach s Ukrajinou.
Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská považuje takéto vyhlásenia za povýšenecké a "českí politici by si podľa nej mohli od toho odvyknúť".
"Ak by Slovensko z nejakých dôvodov neprešlo (hodnotením komisie), oznámiť to je povinnosťou EÚ a mal by to povedať niekto z Bruselu. Je hanbou českých politikov, keď to vyhlasujú oni," uviedla Belohorská.
Ďalšiemu slovenskému poslancovi EP Milanovi Gaľovi pripadá situácia, keď by sa vytvorili schengenské hranice na Morave, veľmi kuriózna.
"Ak by Slovensko bolo vylúčené zo schengenského priestoru, Poľsko, Maďarsko a Čechy by museli po celej dĺžke našich hraníc zaviesť všetky schengenské opatrenia, čo by znamenalo neskutočný objem peňazí. Myslím si, že to nie je reálne, pretože pochybujem, že by tieto krajiny taký objem peňazí mali," tvrdí Gaľa. Kritikou Slovenska sa má podľa neho dosiahnuť hlavne to, aby vonkajšia hranica s Ukrajinou spĺňala všetky kritéria.
"Ide o 98 km a myslím si, že to by sme mohli zvládnuť do stanoveného termínu," dodal Gaľa. Zároveň poukázal na to, že slovenskí europoslanci nemajú dostatočné informácie o skutočnej úrovni pripravenosti SR na vstup do Schengenu, ani o nedostatkoch, ktoré Slovensku Brusel vyčíta. Chcú preto požiadať ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby im konkretizoval to, čo musí SR nutne splniť, aby aj europoslanci vedeli prispieť k naplneniu požadovaných kritérií.
