Washington 13. decembra (TASR) - Británia a Francúzsko si v utorok uctili jedného z najlepších špiónov druhej svetovej vojny - málo známu Američanku z Baltimoru, ktorá organizovala odboj a sabotáže za nacistickými bojovými líniami napriek tomu, že mala iba jednu nohu. Nešťastie sa jej prihodila ešte pred vojnou počas poľovačky, keď zakopla a postrelila sa brokovnicou do ľavej nohy, ktorú jej potom od kolena dolu museli amputovať a nasadiť jej drevenú protézu.
Poctu Virginie Hallovej, ktorá zomrela v roku 1982 ako 76-ročná, zorganizovali francúzsky a britský veľvyslanec po tom, čo vysvitlo, že špiónka si nikdy neprevzala listinu s medailou od britského kráľa Juraja VI. z roku 1943, na základe čoho sa stala členkou Radu Britskej ríše.
"Virginia Hallová je skutočná hrdinka francúzskeho odboja," uviedol francúzsky prezident Jacques Chirac vo vyhlásení, ktoré prečítali počas slávnostného obradu v sídle francúzskeho veľvyslanca vo Washingtone.
Ocenenie prevzala v mene jej rodiny neter Lorna Catlingová, ktorá vyhlásila: "Som rada, že z mojej tety sa nakoniec stala verejne známa osobnosť. Vykonala toľko úžasných skutkov, že si zaslúži byť známa."
Hallová plynulo rozprávala po francúzsky, taliansky a nemecky a ako mladá žena chcela urobiť kariéru v americkej zahraničnej spravodajskej službe. Keď však pracovala ako úradníčka na americkej ambasáde vo Varšave, prišla počas poľovačky nešťastnou náhodou o nohu. Zahraničná spravodajská služba USA ju preto nezamestnala. Počas druhej svetovej vojny Hallová vstúpila do francúzskej armády a pracovala ako vodička sanitky.
Keď nacisti napadli Francúzsko, rýchlo ušla do Londýna. Tam sa dala najať do tajnej britskej polovojenskej služby Special Operations Executive, kde sa stala poprednou agentkou pracujúcou "v teréne".
Poslali ju do Lyonu a stala sa pilierom miestneho francúzskeho odboja, vyhlásila Judith L. Pearsonová, ktorej vyšla minulý rok životopisná kniha o Hallovej pod názvom Wolves at the Door: The True Story of Americaďs First Female Spy (voľný preklad - Vlci za dverami: pravdivý príbeh prvej americkej špiónky).
"Jej byt navštívil každý agent v Londýne. Koordinovala ich prácu s členmi odboja," uviedla Pearsonová. "Väčšina agentov vydržala pracovať v teréne tri mesiace. Ona vydržala 15 mesiacov."
Keď špiónku ešte počas pôsobenia vo Francúzsku začalo hľadať gestapo aj prostredníctvom plagátov, ušla cez Pyreneje do Španielska. Počas cesty poslala vysielačkou do Londýna správu, že "Cuthbert" - jej vlastná prezývka protézy - jej spôsobuje problémy.
Nadriadení však narážku nepochopili a poslali jej túto odpoveď: "Ak Cuthbert robí problémy, zlikviduj ho."
Nakoniec sa dostala do Londýna a začala pracovať pre Americký úrad strategických služieb - predchodcu CIA - a v roku 1944 sa vrátila do Francúzska, zamaskovaná za starú sedliačku. Lokalizovala vhodné parašutistické zóny, kam bolo možné zhadzovať peniaze a zbrane pre bojovníkov odboja. Neskôr koordinovala partizánsku vojnu. Jej tímy ničili mosty, vykoľajovali nákladné vlaky a zabíjali nemeckých vojakov.
Hallová zostala tajomná aj po skončení vojny. Listina s medailou, ktoré jej udelil britský kráľ, ostala v trezore 50 rokov, pretože britská vláda nedokázala Virginiu vypátrať.
Špiónka sa v roku 1950 vydala za francúzskeho agenta Paula Goillota. V roku 1951 sa zamestnala v CIA a v roku 1966 odišla do dôchodku, pričom posledné roky prežila s manželom na farme v Baresville.
"Rada rozprávala o knihách a zvieratách, ktoré milovala. O svojej práci však nehovorila nikdy. Všetko ostalo za veľkým hrubým múrom mlčania," vyhlásila jej neter Catlingová.
