Paríž 4. apríla (TASR) - O projekte ústavy Európskej únie (EÚ), o zodpovednosti Francúzska a Nemecka za zorganizovanie budúcej EÚ, o inštitúciách EÚ v budúcej rozšírenej únii rokoval v pondelok v Paríži nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer s francúzskymi politikmi.
Fischer sa predtým stretol aj s francúzskym premiérom Lionelom Jospinom, informuje v dnešnom čísle denník Le Monde. Po krízovom období Francúzsko a Nemecko opäť prejavujú vôľu obnoviť dialóg v úsilí zohrať primeranú úlohu pri rozširovaní Európskej únie, komentuje Le Monde.
Joschka Fischer sa v pondelok v Stredisku medzinárodných štúdií a výskumu (CERI) v Paríži zúčastnil na diskusii o ústave EÚ s bývalým francúzskym premiérom Alainom Juppém a poslancom za Socialistickú stranu (PS) Jeanom-Louisom Biancom.
Nemecký minister zahraničných vecí sa k otázke ústavy vyjadril pred rokom v prejave na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Všetci traja - Fischer, Juppé a Bianco - sa zhodli v názore: rozšírením EÚ hrozí, že ju nebude možné riadiť. Preto sa EÚ musí hlboko reformovať, ak nechce byť iba veľkým trhom, alebo len "charitatívnou organizáciou".
Ďalší bod, v ktorom sa diskutujúci zhodli, sa týka zodpovednosti Nemecka a Francúzska za zorganizovanie budúcej Európy. Časté stretnutia ministrov zahraničných vecí oboch krajín, ako aj francúzskeho prezidenta, premiéra a nemeckého spolkového kancelára majú "odmínovať" možné sporné otázky medzi oboma stranami a zároveň pripraviť nové úlohy s cieľom spresniť do roku 2004 inštitucionálnu architektúru rozšírenej EÚ, uvádza Le Monde.
Fischer, Juppé a Bianco sa zhodli aj v bode, že budúca EÚ nemá byť status quo, ani európsky superštát, ale niečo medzi tým. Všetci traja sa pridávajú na názov, ktorý už svojho času zaviedol bývalý predseda Európskej komisie Jacques Delors a terajší francúzsky prezident Jacques Chirac, a tým je federácia národných štátov.
Euro by malo byť silným podnetom na prehĺbenie európskej integrácie. Odpovede na otázku "Ako?" sú rôzne.
Rozšírená EÚ bude potrebovať účinnú exekutívnu moc a reprezentatívnu legislatívnu moc, zabezpečujúcu transparentnosť a demokratickú kontrolu pri súčasnom rešpektovaní špecifických kompetencií členských krajín. Ostáva celý rad otázok, na ktoré zatiaľ chýbajú konkrétne odpovede. Ich hľadanie sa len začína, uzatvára Le Monde.
