V ruskej metropole Moskve si vyše polovica ruských neviest vedie so sebou k „oltáru“ neslovanského ženícha. V 58 percentách sobášov je žena ruského pôvodu a nastávajúci najčastejšie prisťahovalec z Kaukazu.
Dosiaľ tento jav úrady pripisovali snahe migrantov „zakoreniť“ v Moskve. Jednoducho, zdalo sa, že ide o fiktívne sobáše, keď si dievča zarobí slušnú sumu za to, že poskytne „strechu“ pocestnému a urobí z neho „domáceho“. Po čase, keď už to bude pre muža bezpečné, bude úradné, bezdetné manželstvo rozvedené. Lenže, situácia je iná. Slovanskí muži skrátka nie sú v móde.
Podľa časopisu Ogoňok je asi polovica zo sobášov Moskovčaniek s migrantmi fiktívna. Dosiaľ sa však tradovalo, že ide skoro o 90 percent. Lenže sa ukazuje, že celá polovica vzťahov je založená na láske. Ruskí muži to nechápu - muži z Kaukazu, ktorí sú podľa sociológov spolu s Číňanmi a Vietnamcami najmenej obľúbenými pocestnými v metropole, by mali byť vyhľadávanými ženíchmi? Kam dali tie naše ženy rozum? Kde je tá tradovaná ruská xenofóbia?
Oľga Kurbatová z Inštitútu všeobecnej genetiky Ruskej akadémie vied uvádza, že počet sobášov Moskovčaniek s mužmi z Kaukazu sa v posledných rokoch rýchlo zvyšuje. Ako keby dievčatá šli schválne proti prúdu - nenávisť k „osobám kaukazskej národnosti“ totiž tak prudko vzrastá. Ak v polovici 90. rokov tvorili medzietnické sobáše v Moskve zhruba 22 percent, dnes je to skoro 60 percent. Pritom propaganda nacionalistov proti Čečenom, Gruzíncom, Azerbajdžancom či Tadžikom silnie, útokov proti nim pribúda. Napriek tomu je dnes v Moskve už každý štvrtý pár zložený z Rusky plus Kaukaza. Nacionalisti si môžu trhať vlasy. Zatiaľ čo sa snažia v uliciach presadiť heslo „Rusko Rusom“, ich sestry a kamarátky im vrážajú nôž do chrbta.
Ženy sú vo vyhľadávaní exotických manželov oveľa aktívnejšie, než ruskí muži. A to z dvoch dôvodov. Jednak časť ženíchov z Kaukazu sú moslimovia a islam povoľuje mužovi oženiť sa s kresťankou či židovkou, teda i s pravoslávnou Ruskou. Dievča moslimka však v žiadnom prípade nesmie uzatvoriť manželstvo s „inovercom“, rodina ju prísnejšie stráži. Druhým dôvodom je, že ruskí muži sú väčší „vlastenci“ než ženy. Nenávisť voči tmavším spoluobčanom je u nich vyhranenejšia, než u slovanského nežného pohlavia. A tak je sobášov Slovaniek s mužmi z Kaukazu dvakrát viac, než Slovanov s cudzinkami.
Sociológovia vyskúmali i to, že sa zmenil vkus Rusiek. Mamičky žijúce v ZSSR najčastejšie siahli po Ukrajincovi, Bielorusovi, teda opäť Slovanovi. Alebo ruskom židovi. Z Kaukazu sa najväčšej obľube tešili Arméni. Dnes sú sobáše s Ukrajincami vzácne, rovnako ako s Arménmi či so Židmi. Zato sú v móde Azerbajdžanci, Gruzínci, Čečeni, Inguši... Sobášov s týmito národmi pribudlo v porovnaní so sovietskou epochou desaťkrát! Nemôžeme to vysvetliť len snahou etník žiť legálne v Moskve vďaka fiktívnej svadbe. Sociológovia rozmýšľajú - nejde o istú formu vnútorného, neuvedomelého vzdoru Slovaniek voči rasizmu, xenofóbii a odporu ruských mužov voči „hrdým, pohľadným a statočným“ horalom?
Genetici vidia i klady. Veľká vzdialenosť rodísk manželov je vraj „zdravá“. Za posledných 40 rokov sa pri moskovských sobášoch zväčšila o 400 kilometrov a dnes dosahuje 1300 kilometrov. Pri tejto dynamike bude o desať pokolení celkom zmenený genofond Moskovčanov, ktorí si dnes hovoria etnickí Rusi. Už za 150 rokov bude i vonkajší vzhľad Moskovčana odlišný od obyvateľa ruskej dediny. Až starostom ruskej metropoly bude muž s orlím nosom tmavej pleti, dômyselná diverzia mužov z Kaukazu proti Rusom bude dokonaná.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
