Baltimore 11. decembra (TASR) - Francúzsky a britský veľvyslanec vyznamenajú v utorok povestnú špiónku z druhej svetovej vojny, pôvodom Američanku s drevenou nohou.
Gestapo dalo v roku 1942 do obehu plagáty ponúkajúce odmenu za chytenie krívajúcej ženy. "Je to ten najnebezpečnejší špión spojencov, musíme ju chytiť a zničiť," stálo v texte na plagáte.
Nebezpečná žena sa volala Virginia Hallová, pochádzala z amerického Baltimoru, pracovala vo Francúzsku pre britskú tajnú službu a krívala preto, že mala namiesto ľavej nohy protézu. Nohu jej amputovali od kolena dolu o desať rokov skôr, keď sa počas poľovačky v Turecku potkla a postrelila si chodidlo brokovnicou.
Zranenie zmarilo jej sen stať sa príslušníčkou zahraničných služieb, pretože ministerstvo zahraničných vecí USA nenajímalo osoby s amputovanými končatinami. To jej však nezabránilo stať sa jednou z najoslavovanejších špiónov druhej svetovej vojny.
Francúzsky a britský veľvyslanec v utorok plánujú vyznamenať Virginiu Hallovú, ktorá zomrela v roku 1982 vo veku 78 rokov, počas slávnostného obradu priamo v dome francúzskeho veľvyslanca pôsobiaceho vo Washingtone Jeana-Davida Levitta.
Britský veľvyslanec David Manning chce neteri špiónky Hallovej, Lorne Catlingovej, odovzdať listinu podpísanú kráľom Jurajom VI. Hallová ju mala prevziať už v roku 1943, keď ju kráľ vymenoval za členku Radu britskej ríše.
Hallová, ktorá plynulo rozprávala po francúzsky, žila v Paríži, keď nacisti napadli krajinu, a rýchlo ušla do Londýna. Tam sa dala najať do tajnej britskej polovojenskej služby Special Operations Executive, kde sa stala poprednou agentkou pracujúcou "v teréne".
Poslali ju do Lyonu a stala sa pilierom miestneho francúzskeho odboja, vyhlásila Judith L. Pearsonová, ktorej vyšla minulý rok životopisná kniha o Hallovej pod názvom Wolves at the Door: The True Story of Americaďs First Female Spy (voľný preklad - Vlci za dverami: pravdivý príbeh prvej americkej špiónky).
"Jej byt navštívil každý agent v Londýne. Koordinovala ich prácu s členmi odboja," uviedla Pearsonová. "Väčšina agentov vydržala pracovať v teréne tri mesiace. Ona vydržala 15 mesiacov."
Keď špiónku začalo hľadať gestapo aj prostredníctvom plagátov, ušla cez Pyreneje do Španielska. Počas cesty poslala vysielačkou do Londýna správu, že "Cuthbert" - jej vlastná prezývka protézy - jej spôsobuje problémy.
Nadriadení však narážku nepochopili a poslali jej túto odpoveď: "Ak Cuthbert robí problémy, zlikviduj ho."
Nakoniec sa dostala do Londýna a začala pracovať pre Americký úrad strategických služieb - predchodcu CIA - a v roku 1944 sa vrátila do Francúzska, zamaskovaná za starú sedliačku. Lokalizovala vhodné parašutistické zóny, kam bolo možné zhadzovať peniaze a zbrane pre bojovníkov odboja. Neskôr koordinovala partizánsku vojnu. Jej tímy ničili mosty, vykoľajovali nákladné vlaky a zabíjali nemeckých vojakov.
Hallová zostala tajomná aj po skončení vojny. Listina s medailou ostala v trezore 50 rokov, pretože britská vláda nedokázala Virginiu vypátrať.
Špiónka sa v roku 1950 vydala za francúzskeho agenta Paula Goillota. V roku 1951 sa zamestnala v CIA a v roku 1966 odišla do dôchodku, pričom posledné roky prežila s manželom na farme v Baresville.
"Rada rozprávala o knihách a zvieratách, ktoré milovala. O svojej práci však nehovorila nikdy. Všetko ostalo za veľkým hrubým múrom mlčania," vyhlásila jej neter Catlingová.
