Oslo 10. decembra (TASR) - Jedného dňa budeme poznať chudobu iba z múzea, uviedol dnes pri preberaní tohtoročnej Nobelovej ceny mieru jej nositeľ, bangladéšsky bankár a profesor ekonómie Muhammad Júnus.
"Pevne verím, že môžeme vytvoriť svet bez chudoby, pokiaľ tomu budeme spoločne veriť. Všetko, čo potrebujeme urobiť na to, aby sa chudobní ľudia dostali z biedy, je vytvoriť pre nich priaznivé prostredie. Vo chvíli, keď budú môcť využiť svoju energiu a kreativitu, chudoba sa veľmi rýchlo stratí," domnieva sa Júnus.
Dlhoročnú prácu tohto profesora ekonómie počas dnešného slávnostného ceremoniálu, ktorý sa odohrával na radnici nórskej metropoly Oslo, vysoko ocenil predseda nórskeho Nobelovho výboru Ole Danbolt Mjos. "Muhammad Júnus ukázal, že je lídrom, ktorý dokáže pretaviť svoje vízie do praktických krokov, a to v prospech miliónov ľudí nielen v Bangladéši, ale aj v mnohých iných krajinách," konštatoval Mjos.
Predseda Nobelovho výboru prítomným pripomenul, že v minulosti vyzerala možnosť poskytovať chudobným ľuďom pôžičky, navyše bez ručenia, ako neuskutočniteľná myšlienka. V súčasnosti sú však programy mikroúverov rozšírené po celom svete, vrátane Nórska.
"Zo skromných začiatkov pred tromi desaťročiami vybudoval Júnus, predovšetkým prostredníctvom banky Grameen, z mikroúverov výnimočne dôležitý nástroj v boji proti chudobe," vyzdvihol Mjos prínos čerstvého nositeľa Nobelovej ceny. Banka Grameen, dodal, sa pritom stala zdrojom inšpirácie a modelom pre veľké množstvo obdobných inštitúcií, ktoré teraz vznikajú po celom svete.
Nórsky Nobelov výbor sa rozhodol udeliť tohtoročnú Nobelovu cenu za mier Muhammadovi Júnusovi a banke Grameen za ich snahu podnietiť ekonomický a spoločenský pokrok chudobných.
"Trvalý mier nemôže byť dosiahnutý, pokým veľké skupiny obyvateľstva nenájdu spôsob, ako sa dostať z chudoby. Mikroúver je jednou z možností," zopakoval dnes slová výboru z 13. októbra tohto roka jeho predseda Mjos.
Muhammad Júnus vyštudoval ekonómiu v USA a v roku 1972 sa vrátil do Bangladéša, kde získal miesto profesora ekonómie na univerzite v Chittagongu. V roku 1974 sa v dôsledku zážitku s hladomorom vo svojej krajine dostal do osobnej krízy. "Bolo pre mňa ťažké v univerzitnej učebni vyučovať elegantné ekonomické teórie vo chvíli, keď v krajine zúril strašný hladomor. Odrazu som cítil prázdnotu tých teórií tvárou v tvár zdrvujúcemu hladu a chudobe," vysvetlil svoje vtedajšie pocity Júnus.
Na nápad začať s poskytovaním úverov pre chudobných prišiel v roku 1976, keď v malej bangladéšskej dedine z vlastných peňazí požičal 27 dolárov 42 remeselníkom. "Nadšenie týchto ľudí z takého malého skutku ma podnietilo k ďalšej činnosti," spomína Júnus. Nepodarilo sa mu však presvedčiť o svojej myšlienke žiadnu z už existujúcich bánk. "Vtedy som sa rozhodol založiť špeciálnu banku pre chudobných, čo sa mi nakoniec v roku 1983 podarilo. Pomenoval som ju Grameen Bank čiže dedinská banka," objasnil profesor.
Od svojho založenia poskytla banka Grameen úvery v hodnote takmer šesť miliárd dolárov (160 miliárd Sk). V súčasnosti k tomu každoročne pribudne ďalších 800 miliónov USD.
"Banka má dnes takmer sedem miliónov dlžníkov, z ktorých je 97 percent žien, v 73.000 bangladéšskych dedinách. Poskytuje nezaručené stavebné, študentské a mikropodnikateľské pôžičky chudobným rodinám a ponúka im atraktívne sporiace, dôchodkové a poistné produkty," dodal Júnus. Aj vďaka tomu, že miera návratnosti požičaných peňazí je až 99 percent, je banka Grameen zisková a finančne nezávislá.
