CAPE CANAVERAL, Florida 10. decembra (SITA/AFP) - Americký raketoplán Discovery odštartoval v noci zo soboty na nedeľu na misiu k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
Išlo o prvý nočný štart po takmer štyroch rokoch. Raketoplán sa na obežnú dráhu dostal asi deväť minút po štarte. Na jeho palube je sedem členov posádky a podporný trám v prepočte za 308 miliónov korún, ktorý astronauti na ISS nainštalujú počas výstupu do otvoreného priestoru.
Predstaviteľ amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) LeRoy Cain, ktorý mal na starosti štart, uviedol, že "z výkonu tímu a raketoplánu nemôže byť šťastnejší". "Je to v pilotovaných letoch veľký deň," dodal.
Raketoplán a ISS sa majú stretnúť v pondelok. Dve nosné rakety sa úspešne oddelili dve minúty po štarte z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Misia Discovery je štvrtým letom odvtedy, čo vo februári 2003 došlo ku katastrofe raketoplánu Columbia, ktorý sa rozpadol pri klesaní do atmosféry a na jeho palube zahynulo sedem astronautov. Zároveň išlo o prvý nočný štart za posledné štyri roky.
V noci naposledy štartoval raketoplán Endeavour 23. novembra 2002. Štarty raketoplánov v auguste 2005 a v júli a septembri 2006 sa uskutočnili za denného svetla, aby pozemné kamery a kamery na raketopláne mohli snímať vonkajšiu nádrž pre prípad, že by z tepelnej izolácie počas štartu odpadli nejaké úlomky. Odlomenie izolačnej peny poškodilo pri štarte štít na ochranu pred teplom na raketopláne Columbia, čo viedlo k jeho katastrofe pri návrate na Zem.
Misie v júli 2005 a v júli 2006 sa sústredili na zlepšenie bezpečnosti, septembrový štart znamenal obnovenie prác na konštrukcii ISS. Astronauti na palube raketoplánu Atlantis prepravili pár solárnych panelov, aby zvýšili energetickú kapacitu vesmírnej stanice. Terajšiu misiu NASA označuje za najzložitejšiu. Astronauti vykonajú tri výstupy do kozmického priestoru, aby inštalovali nový podporný trám.
Misia okrem toho aktivuje solárne panely, ktoré na ISS inštalovali v septembri. NASA považuje vesmírnu stanicu za kľúčovú súčasť ambícii na výskum vesmíru, ktoré zahŕňajú prípravu na návrat astronautov na Mesiac a neskôr na let na Mars. Na palube Discovery sú dve ženy a piati muži vrátane prvého švédskeho astronauta, štokholmského fyzika Christera Fuglesanga. Ostatní členovia posádky sú Američania. Veliteľom misie je 50-ročný pilot Mark Polansky.
